Nemocnica Bory predstavila prvé medicínske a ošetrovateľské tváre

„V Nemocnici Bory plánujeme zamestnať celkovo 1400 ľudí, z toho bude 320 lekárov, 440 zdravotných sestier, 470 ostatných zdravotníckych pracovníkov a 170 administratívnych a prevádzkových zamestnancov. To je veľké množstvo ľudí, u ktorých hľadáme nielen vysokú odbornosť, ak ide hlavne o vedúce pozície, ale aj ľudský prístup a iniciatívu. Aj preto sa výberovému procesu posledné roky zodpovedne venujeme. Snažíme sa presvedčiť mnohých Slovákov pracujúcich v zahraničí, že má zmysel sa vrátiť a zároveň motivovať talentovaných zdravotníkov na Slovensku, aby neuvažovali nad odchodom do cudziny, ale prišli realizovať svoje nápady k nám. A veľmi sa tešíme, že sa nám to darí a aj prvé predstavené tváre sú toho dôkazom. Dosiaľ sme stretli množstvo fantastických ľudí, ktorí chcú posúvať slovenské zdravotníctvo vpred,“ hovorí medicínsky riaditeľ Nemocnice Bory Róbert Hill.

Aktuálne sú v Nemocnici Bory už obsadené všetky pozície klinických lídrov a takmer všetky pozície primárov. Rovnako tak sú obsadené pozície manažérov ošetrovateľstva a väčšina pozícií vedúcich sestier, pričom niektoré sa budú obsadzovať až neskôr. Aktuálne prebieha výber na posty manažérov klastrov. Nábor sestier sa začne v blízkych dňoch a bude trvať až do otvorenia nemocnice, keďže jednotlivé pracoviská sa budú otvárať postupne.

Momentálne prebiehajú výbery na pozície na všetkých úsekoch nemocnice, prioritne sa však v tíme zameriavajú na tie pracoviská, ktoré sa otvárajú ako prvé, teda napríklad rádioterapia, fyzioterapia či ambulancie. Postupne sa podpisujú akceptačné listy a už aj prvé pracovné zmluvy. V druhom kvartáli tohto roka, resp. začiatkom leta začne Nemocnica Bory vyberať aj zamestnancov do prevádzky, teda logistov, strážnikov či technických dispečerov.

O pracovnú pozíciu je stále možné sa uchádzať, všetky informácie o aktuálne obsadzovaných postoch nájdu uchádzači len na webe Nemocnice Bory, a to www.nemocnica-bory.sk.

Harmonogram otvorenia nemocnice

Nemocnica bude mať viac ako 30 medicínskych špecializácií, šesť komplexných multidisciplinárnych  programov, 1400 zamestnancov a 400 lôžok. Plánujú v nej uskutočniť  35-tisíc hospitalizácií ročne a 350-tisíc ambulantných vyšetrení. Jej otvorenie je naplánované na marec budúceho roka. Ešte predtým je v júni 2022 naplánovaný začiatok inštalácie medicínskej techniky, v júli by mal nastúpiť prvý nemedicínsky personál a v októbri skončiť kolaudácia. Vo februári budúceho roka by mal do práce nastupovať prvý medicínsky personál a nemocnica tiež spustí registráciu pacientov.

Nemocnicu Bory budú spúšťať do prevádzky počas deviatich mesiacov v etapách – od menej náročných činností až po tie komplexnejšie. Ako prvé budú otvorené ambulancie a rádiodiagnostická časť, po nich bude nasledovať jednodňová chirurgia. S rozbehom rádiodiagnostiky nemocnica zároveň otvorí aj pracovisko radiačnej onkológie, ktoré bude mať k dispozícii unikátny prístroj CyberKnife (kybernetický nôž), na Slovensku vôbec prvý.

Súčasne so spúšťaním prvých pracovísk sa v nemocnici budú pripravovať i na otvorenie lôžkovej časti, spoločne s oddelením anestéziológie a intenzívnej medicíny. Otvorenie gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia je naplánované na leto 2023 a spustenie urgentu na jeseň budúceho roku. Dovtedy pôjde nemocnica v režime prevažne plánovaných výkonov.

Pacienti sa už dnes môžu do nemocnice predregistrovať online na webe nemocnice www.nemocnica-bory.sk/predregistracia. Ide o veľmi jednoduchý proces, kde aktuálne zadávajú iba svoje meno, vek a emailový kontakt. Nemocnica ich bude pravidelne informovať, ako projekt napreduje a ktoré pracoviská sa aktuálne otvárajú. Počet dosiaľ predregistrovaných pacientov sa blíži k číslu 20-tisíc.

Osobnostné medailóny jednotlivých tvárí Nemocnice Bory

prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D., FCCM 

Český lekár, prof. Vladimír Černý sa stane v Nemocnici Bory lídrom klinického úseku  anestéziológie a intenzívnej medicíny. Ako tvrdí, na novom pôsobisku „nechce objavovať svet, ale chce dostať svet na Slovensko“.

V novej nemocnici začne na plný úväzok pracovať už v novembri 2022, teda niekoľko mesiacov pred jej otvorením. Vysvetľuje, že tento predstih je potrebný, aby bolo na začatie poskytovania odborne správnej a bezpečnej starostlivosti pre pacientov všetko pripravené. Treba rovnako nastaviť koordináciu medzi odbormi, ktoré budú anestéziológiu a intenzívnu medicínu denne využívať v rámci svojich medicínskych programov. V prípade takéhoto dôležitého pracoviska, akým oddelenie anestéziológie a  intenzívnej medicíny je, nemožno procesy nastavovať za pochodu. Ohrozilo by to totiž fungovanie mnohých iných odborov.

Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny bude disponovať 24 špičkovo vybavenými lôžkami typu ÁRO, pričom ďalšie sa budú nachádzať na kardiovaskulárnej jednotke intenzívnej starostlivosti.

„Nemocnica mi ponúkla možnosť vybudovať pracovisko, aké na Slovensku ešte neexistuje. Môžem tak zúročiť, čo som sa počas svojho života, najmä toho profesionálneho, naučil. Už som si v zásade splnil všetko, čo som si od svojej profesie sľuboval. To ma oslobodzuje, takže od určitého momentu môžem robiť už len veci, ktoré považujem za zmysluplné a ktorým chcem dať naplno všetko, čo viem,“ hovorí budúci klinický líder.

Bory sú treťou nemocnicou, kde V. Černý prijal poverenie vybudovať oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny. Kliniky v Hradci Králove a Ústí nad Labem si pod jeho vedením vydobyli postavenie rešpektovaných pracovísk, a to nielen po stránke medicínskej, ale aj organizačnej a edukačnej. Mnohé inšpirácie, ktoré transponoval do českého prostredia, načerpal počas pracovného pobytu v USA a Kanade. Práve odtiaľ si priniesol odlišný pohľad na odbor anestéziológie, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť pacientov, a tiež komunikáciu s nimi a ich rodinami. Z hľadiska nastavenia systému vzdelávania boli tieto pracoviská v Českej republike jedny z prvých, ktoré zaviedli a presadzovali princípy vzdelávacích programov odboru anestéziológie z vyspelých krajín sveta.

V. Černý sa tiež pred mnohými rokmi zásadnou mierou podieľal na zavedení ústnej časti medzinárodnej odbornej skúšky The European Diploma of Intensive Care Medicine (EDIC) v Česku.

V prípade Nemocnice Bory budúceho klinického lídra oslovilo najmä to, že zdravotnícke zariadenie vzniká na zelenej lúke.

„Je iné budovať oddelenie v existujúcej a iné v úplne novej nemocnici, kde nie ste zaťažený históriou pracoviska a môžete tam aplikovať všetko, čo považujete za správne. Len málokomu sa naskytne taká príležitosť, že môže niečo budovať od nuly, navyše v nemocnici, ktorá má ambíciu byť lepšia ako tie ostatné,“ konštatuje.

V. Černý participuje na projekte nemocnice novej generácie už približne dva roky ako konzultant. V nemocnici chce vytvoriť oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny porovnateľné s pracoviskami, ktoré predstavujú absolútnu svetovú špičku, a to nielen úrovňou medicínskej práce, ale aj jeho procesným fungovaním. Za kľúčovú otázku považuje kultúru správania sa personálu voči pacientom. Aj keď v posledných rokoch došlo podľa jeho slov k výraznému zlepšeniu, vzorce správania sa lekárov a sestier ešte stále nie sú na požadovanej úrovni. Chýba im v rade aspektov to, čo sa označuje pojmom profesionalizmus, podotýka.

„Anestéziológ by mal byť advokátom pacienta,“ tvrdí V. Černý. „Profesijný charakter človeka sa prejavuje vtedy, keď nie je videný. Nedávno som bol na operačnej sále svedkom situácie, keď sa chirurg nepekne vyjadril o fyzických dispozíciách uspanej pacientky. Je neprípustné, aby sa lekári takto bavili o pacientovi, hoci ich nevníma. Takéto správanie nie je možné tolerovať a kolegovi som to aj ozrejmil. Môže sa zdať, že to nie je dôležité, ale predstavte si, že by na tom operačnom stole ležala vám blízka osoba. Asi by sa vám to nepáčilo.“

Na oddelení V. Černého bude pôsobiť vyše 40 lekárov. Záujem byť súčasťou jeho tímu už prejavilo mnoho anestéziológov. V súčasnosti sa konajú pohovory so všetkými záujemcami, pričom s mnohými bol už nástup dohodnutý. „Ide o špičkových odborníkov zo Slovenskej a Českej republiky, ktorí mentálne zapadajú do mojej vízie profesionálneho prístupu k pacientovi. Vítam možnosť, že si do tímu môžem vyberať ľudí, ktorí tieto veci vnímajú podobne ako ja,“ hovorí budúci klinický líder.

V Nemocnici Bory bude pre odbor anestéziológie pripravené špičkové prístrojové vybavenie vo všetkých aspektoch poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Všetky operačné sály budú napríklad vybavené zariadením na sledovanie hĺbky anestézie. Z hľadiska bezpečnosti pacienta je podľa V. Černého dôležité, že anestéziológ bude môcť v prípade potreby použiť nielen bežné, ale aj nadštandardné medicínske prístroje, čo často pre ich limitovanú dostupnosť v mnohých nemocniciach nie je možné. Platí to napríklad pre využívanie ultrazvukov, ktoré budú mať anestéziológovia v Nemocnici Bory k dispozícii pri všetkých výkonoch, kde je to žiadúce.

„Zabezpečenie sál z hľadiska poskytovania anestéziologickej starostlivosti bude tiež absolútne špičkové,“ zdôrazňuje V. Černý.

Na Slovensku ani v Česku zrejme neexistuje anestéziológ, ktorý by študoval tento odbor bez toho, aby neprišiel do kontaktu s prednáškami či učebnými textami V. Černého. Tento budúci klinický líder Nemocnice Bory totiž patrí k najaktívnejším akademikom v odbore klinickej anestéziológie. Jeho H-index, teda medzinárodne uznávaný ukazovateľ publikačnej činnosti a citovanosti v odbornej literatúre,  predstavuje hodnotu 19 bodov.

V. Černý sa k výskumu dostal, keď pôsobil vo vojenskej nemocnici v Rijáde v Saudskej Arábii. Sám seba označuje za vedca-samouka. Jeho tím v Hradci Králové bol prvý, ktorý začal uskutočňovať experimentálny výskum v odbore anestéziológie na pracovisku bez akejkoľvek predchádzajúcej nadväznosti. Experimentálny výskum je špecifický v tom, že skúma javy, ktoré sa ešte nedajú testovať na ľuďoch. Najčastejšie sa pri ňom overujú základné hypotézy. V. Černý v súčasnosti realizuje väčšinu projektov v Centre pre výskum a vývoj vo Fakultnej nemocnici v Hradci Králové.

„Najuznávanejšie nemocničné oddelenia vo svete stoja na troch základných pilieroch – klinickej praxi, vzdelávaní a výskume. My máme v úmysle do niekoľkých rokov posilniť práve výskumnú a edukačnú funkciu nášho pracoviska. Chceme z neho vytvoriť rešpektované a žiadané miesto pre lekárov, ktorí sa chcú vzdelávať v odbore anestéziológie a intenzívnej medicíny v súlade s európskymi štandardmi a ktoré obstojí profesijne kdekoľvek,“ uzatvára V. Černý.

Alena Kendrick, RN, BScN, MSc Clin Edu

Alena Kendrick po štúdiu vo Veľkej Británii a pôsobení v českej Fakultnej nemocnici v Hradci Králové získala ďalších 17 rokov skúsenosti v arabských krajinách. Najprv pôsobila v Spojených arabských emirátoch na katetrizačnej jednotke, následne v roku 2001 odcestovala do Saudskej Arábie. Ako sestra a manažérka pracovala na jednotke intenzívnej starostlivosti v kardiochirurgickej nemocnici v Rijáde, ktorá sa riadila britskými a austrálskymi štandardmi, a neskôr v nemocnici v Dahráne, kde zase vládli americké štandardy.

Do Nemocnice Bory aj vďaka tomu prináša nové, cenné pohľady. Ako riaditeľka pre ošetrovateľstvo chce najmä vrátiť sestry späť k lôžkam pacientov, a tiež posilniť ich kompetencie. „Napríklad na kardiochirurgickej jednotke intenzívnej starostlivosti pooperačnú starostlivosť o pacienta viedla vedúca sestra. Práve pod jej dohľadom sa  vykonávali intervencie, a to podľa schválených postupov. O všetkom teda nerozhodoval len lekár, sestra bol jeho partnerom a takýto prístup chceme mať aj v novej nemocnici,“ vysvetľuje.

Taktiež, Kendrick so svojím tímom už tretí rok nastavuje procesy tak, aby mali sestry v Nemocnici Bory dostatok času na pacienta a komunikáciu s ním, a to vďaka inováciám a moderným procesom. Zároveň vidí aj priepastné rozdiely v komunikácii zdravotníkov na Slovensku a v zahraničí. Slovenskí pacienti to svojimi sťažnosťami, žiaľ, iba potvrdzujú. A pretože pacient je dôležitým členom liečebného tímu, s tímom personalistov a externou odbornou firmou pripravujú komunikačné štandardy ako pomocný nástroj pre všetok personál v Nemocnici Bory. Vďaka týmto štandardom tak budú zamestnanci pripravení na rôzne komunikačné situácie s pacientmi, ich blízkymi, ako aj medzi sebou najvzájom.

„Nedostatok zdravotníckeho personálu je všade na svete, ale u nás, čím myslím Česko i Slovensko, sestra vykonáva veľké množstvo vecí, ktoré jej s jej odborným vzdelaním jednoducho robiť neprináleží a o ktoré by sa mal starať nižší zdravotnícky personál alebo úplne iní pracovníci. Napríklad rieši, že neprišla čistá bielizeň, že nemajú dostatok zdravotného materiálu, že kvapká kohútik a podobne. To sestry významne preťažuje a spotrebováva ich čas, ktorý by mohli venovať pacientom. V zahraničí to sestry nerobia, lebo systém nižších zdravotníckych pracovníkov je tam robustný,“ vysvetľuje Kendrick.

V Nemocnici Bory preto podľa Kendrick preraďujú činnosti, ktoré nemusia riešiť sestry, na ľudí, ktorí sú na to kvalifikovaní. Zároveň budú sestrám pomáhať nové technológie, napríklad centrálna prípravovňa liekov. Medikácie pre pacientov tak už nebudú musieť sestry pripravovať manuálne, urobí to za nich na základe elektronickej preskripcie lekára robotický automat. Významne sa tým zvýši bezpečnosť pacienta. Pri manuálnom spôsobe prípravy liekov sa totiž potencionálna chybovosť podľa Európskej liekovej agentúry pohybuje medzi piatimi až desiatimi percentami.

„Vytvárame tiež prívetivejší informačný systém, ktorý bude sestrám pomáhať a nebude ich zaťažovať. Plánujeme zaviesť elektronické identifikačné náramky pre pacientov, sestry budú mať čítačky, takže identifikácia pacientov bude rýchla a bezpečná. Budeme mať potrubnú poštu, čím odpadne zdĺhavé čakanie a posielanie ľudí napríklad cez celú nemocnicu do laboratórií  so skúmavkou krvi. A v neposlednom rade, ako som sa poučila v zahraničí, budeme v Nemocnici Bory  zavádzať robustné procesy, kontrolné listy a klinické postupy. Veríme, že v našej nemocnici nebudú spokojní iba pacienti, ale aj naši zamestnanci,“ dodáva Kendrick.

Alena Kendrick je členkou projektového tímu Nemocnice Bory už od roku 2019. Hovorí, že od začiatku svoju pozíciu berie s pokorou. Ako riaditeľka ošetrovateľstva bude viesť tímy manažérok ošetrovateľstva, ktoré budú mať následne pod sebou vedúce sestry. Celkovo bude v nemocnici pôsobiť 440 sestier a 470 ostatných zdravotníckych pracovníkov.

MUDr. Ivan Vulev, PhD., MPH, FCIRSE

Ivan Vulev je špičkový intervenčný rádiológ, ktorý spolu so svojím tímom vybudoval a riadi Centrum intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby (CINRE) v Bratislave. V počte zrealizovaných výkonov ide o najväčšie intervenčné pracovisko na Slovensku. Za posledný rok CINRE uskutočnilo približne 5000 miniinvazívnych operačných výkonov na mozgových, srdcových a periférnych cievach.

V nepretržitej 24/7 nonstop prevádzke na tomto špičkovom pracovisku ošetrujú množstvo životohrozujúcich diagnóz týkajúcich sa mozgu, srdca a veľkých ciev kdekoľvek v tele sú, ide najmä o krvácajúce a nekrvácajúce mozgové aneuryzmy, urgentne liečia ischemickú cievnu mozgovú príhodu či infarkt myokardu alebo končatinovú ischémiu, pľúcnu embóliu či ruptúru brušnej aneuryzmy. Často ide o operačné zákroky, kedy pacienti stoja na prahu života a smrti. A hoci na pracovisku zrealizujú každý mesiac vyše 400 operácií, dopyt je vyšší a dostupnosť tejto najmodernejšej liečby u nás stále nie je dostatočná.

„V počte pracovísk, ako sme my, sa s okolitými krajinami ešte stále nemôžeme úplne porovnávať. Len v Českej republike pripadá jedno kardiocentrum na 450-tisíc obyvateľov, majú ich celkovo 22, my na Slovensku len sedem a podľa tohto prepočtu nám najmenej tri ešte chýbajú. Aby sme dosiahli odporúčanú dostupnosť, malo by ich byť 10 až 12. Iba v Prahe uskutočnia toľko výkonov ako celé Slovensko dokopy. Počet kardiovaskulárnych a neurovaskulárnych ochorení a akútnych príhod neustále stúpa s predlžovaním priemerného veku populácie a epidémiou civilizačných ochorení. Toto nám kladie zvyšujúce sa  požiadavky aj na dostupnosť tejto dnes už vo svete štandardnej liečby. Preto vítame možnosť presťahovania nemocnice CINRE do nových a väčších priestorov Nemocnice Bory, čo pomôže zvýšiť kapacity pracoviska,“ vysvetľuje I. Vulev.

CINRE dnes využíva štyri moderné katetrizačné operačné sály a dve chirurgické sály. V Nemocnici Bory ich bude mať na katetrizačné výkony päť. Významne väčšiu kapacitu budú mať tiež chirurgické odbory, medzi nimi aj cievna chirurgia a neurochirurgia, kde sú dnes lekári limitovaní dvoma operačnými sálami a jestvujúcou kapacitou intenzivistických lôžok v CINRE. Na Boroch sa pre CINRE zvýšia počty jednak štandardných, ako aj monitorovaných a intenzívnych lôžok. V CINRE dnes využívajú maximálnu lôžkovú kapacitu budovy Medissima, a to 60 lôžok, z toho zhruba polovica je monitorovaných pre pacientov bezprostredne po operácii.

„Jednak navýšenie celkovej lôžkovej kapacity pre programy, ktoré vykonávame a jednak navýšenie intenzivistických lôžok nám umožní uskutočňovať viac operácií, lebo dopyt po našich výkonoch rastie a už sme v priestoroch Medissima narazili na kapacitný problém,“ zdôraznil Vulev.

Pacienti do CINRE prichádzajú z celého Slovenska. Vulev podotýka, že to nie je dané len tým, že sa špecializujú na menej dostupné výkony, ale realizujú aj zákroky, ktoré nik iný na Slovensku nerobí, resp. ak sa robia, tak vo veľmi obmedzenej forme a nie v 24/7 prevádzke. Na pracovisku napríklad operujú v spolupráci s NÚDCH aj detské vývojové vady mozgových ciev, ktoré by museli inak posielať do zahraničia. „V hodnoteniach pacientov všetkých troch poisťovní sa od svojho vzniku umiestňujeme vždy na najvyšších priečkach, takže spätná väzba od pacientov je enormná, čo nás veľmi teší a motivuje pokračovať ďalej v tom, čo robíme a tak, ako to robíme,“ dodáva Vulev.

Preraziť sa pracovisku podarilo aj na medzinárodnej mape. Stalo sa aj školiacim centrom excelentnosti pre lekárov špecialistov postupne už z viac ako 20 krajín sveta. V rámci postgraduálneho vzdelávania chodia zahraniční špecialisti do CINRE naberať vedomosti a zručnosti so špecifickými typmi zákrokov, ktoré ich domovské pracovisko nerealizuje, no chcelo by. Takto sa tu školili lekári napríklad z väčšiny krajín EÚ, ale aj z Kanady, z Južnej Kórey či Austrálie. Personál CINRE tvorí dnes 240 zamestnancov, z toho je okolo 60 lekárov. Tím tvoria aj lekári – špecialisti z Českej republiky, Maďarska či Slováci, ktorí sa vrátili z Nemecka alebo Rakúska.

CINRE by sa malo do Nemocnice Bory sťahovať v lete budúceho roka. Sťahovanie je naplánované na obdobie približne štyroch mesiacov, počas ktorých však bude prevádzka neustále bežať. V prvej fáze do Nemocnice Bory prevezú vybavenie prvých dvoch katetrizačných sál, čo budú realizovať technici a špecialisti z Nemecka a pracovisko bude krátku dobu fungovať len v dvoch sálach. Následne sa zo dňa na deň presunie personál a s ním postupne aj zvyšok vybavenia. Všetko je potrebné zorganizovať tak, aby pacienti nepocítili žiadne obmedzenia a dostupnosť neodkladnej liečby nebola ohrozená.

Pre Ivana Vuleva je jeho práca aj záľubou. Napĺňa ho a poskytuje priestor na dostatočnú tvorivosť a sebarealizáciu. Smeje sa, že ani na dovolenke na ňu nedokáže zabudnúť a vždy si so sebou nesie odborné časopisy, aby si v nich čítal a zamýšľal sa.
„Pred 20 rokmi sme sa na niektoré diagnózy iba pozerali, pred desiatimi ich začali už robiť, avšak ešte nie s absolútne uspokojivými výsledkami, pred piatimi sme ich už dokázali robiť dobre a dnes sú dennou súčasťou našej práce, s neuveriteľne nízkym rizikom komplikácií, ktoré sa približuje nule. To všetko vďaka uplatneniu a zavádzaniu do praxe tých najpokrokovejších, či už zobrazovacích alebo materiálových technológií. Operujeme napríklad 350-400 mozgových aneuryziem ročne, s výskytom komplikácií pod jedno percento. To je ríša snov, kde sa medicína za posledné roky posunula. Najmä táto časť kardio- a neurovaskulárnej medicíny sa rozvíja veľmi rýchlo, rovnako rýchlo ako naše mobilné telefóny či počítače. Práve najnovšie technológie k našej práci potrebujeme najviac, rovnako sa ale potrebujeme aj vzdelávať a aplikovať najnovšie poznatky do praxe. Motto nemocnice CINRE je preto od jej vzniku: neustály pokrok a inovácie, najvyššia medicínska kvalita. A o to sa aj snažíme,“ dodal Vulev.

PhDr. Andrea Bučuričová

Andrea Bučuričová takmer 15 rokov pracovala na rôznych oddeleniach intenzívnej medicíny a aktívne sa podieľala na ich rozvoji. Zároveň pôsobila v Slovenskej spoločnosti sestier a pôrodných asistentiek (SSSaPA) pri Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS), kde bola najprv predsedníčkou detskej intenzívnej medicíny a neskôr sa stala prezidentkou tejto spoločnosti.

Keď počas rodičovskej dovolenky začala chodievať okolo stavby Nemocnice Bory, ako zdravotníčku ju výstavba novej nemocnice hneď zaujala a tak sa prihlásila na pohovor. Na prvý skutočný pohovor v jej profesionálnom živote. A hovorí, že už na prvom stretnutí prebehla iskra.

V Nemocnici Bory bude Andrea Bučuričová zastávať pozíciu manažérky ošetrovateľstva pre intenzívnu medicínu a vo svojom tíme bude mať vedúce sestry.  

Hovorí, že dobrá nemocnica nie je iba o jednom človeku. „Ja nechcem podriadených, chcem tímových hráčov, partnerov, ľudí, s ktorými budeme diskutovať o tom, či robíme veci správne alebo nie. Sú veci, ktoré musíme z hľadiska legislatívy dodržiavať a potom také, kde sa vieme dohodnúť, ako ich robiť najlepšie, ako vieme. A toto je pre mňa jedinečná možnosť, že zdravotníctvo sa dokáže zmeniť,“ hovorí Bučuričová.  

Už dnes sa Andrea Bučuričová aktívne podieľa na tvorbe konceptu novej nemocnice a výbere personálu. „Ľudia, ktorí žijú v stereotypoch a myslia si, že sa niečo nedá, pre nich podľa mňa táto nemocnica nie je. Ale ľudia, ktorí chcú zmenu, tak majú jedinečnú príležitosť teraz,“ zdôrazňuje. 

V tíme sa zaujíma najmä o témy bezpečnosti pacienta, a to nielen z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale aj o to, aby sa on sám cítil bezpečne a komfortne. „Pocit strachu v pacientovi vyvoláva už len príchod do cudzieho prostredia. Musí byť preto veľmi vhodným spôsobom o všetkom informovaný, aby sme znížili jeho úzkosť z toho, čo sa s ním bude diať. Práve psychický stav má následne aj veľký vplyv na jeho liečbu,“ vysvetľuje Bučuričová.  

V novej nemocnici chce preto dbať na holistický prístup k pacientovi. „Napriek tomu, že je pacient v kóme, oslovíme ho, chytíme za ruku, prinesieme vôňu, ktorá mu asociuje niečo pekné z jeho života či fotky rodiny. To je koncept, ktorý sa používa vo svete, v nejakej miere aj v slovenských nemocniciach a my ho chceme v rámci intenzivistických oddelení čo najširšie uplatňovať,“ vysvetľuje Bučuričová. Tým, že sestry budú v novej nemocnici odbremenené od veľkého množstva byrokracie, môžu viac svojho času venovať práve pacientovi.  

Na intenzivistických pracoviskách navrhuje aj rozšírenú psychologickú a psychiatrickú podporu, a to nielen pre pacientov, ale aj pre personál a rodinných príslušníkov pacientov. 

Budúca manažérka ošetrovateľstva podotýka, že v Nemocnici Bory nechcú byť konkurenciou iných nemocníc, chcú byť inšpiráciou. „A to nielen po stránke medicínskej a ošetrovateľskej, ale aj ľudskej,“ dodáva.