Novú nemocnicu siete Svet zdravia, ktorá vyrastá na bratislavských Boroch, testovali, ako by zvládla epidémiu koronavírusu.
Špeciálne izby s podtlakom zaručia, že vzduch sa nedostane od infekčného pacienta na chodbu nemocnice a izolovaná vzduchotechnika zase umožní uzavretie jednotlivých častí budovy. Každý pacient je v rámci jednolôžkového štandardu hospitalizovaný v samostatnej izbe a výťah v nemocnici možno naprogramovať podľa potreby. Medicínsky tím má zároveň už dva roky pred otvorením vytvorené trasy, po ktorých bude suspektného pacienta v nemocnici izolovane viesť a ošetrovať.
„V čase, keď sme budovu projektovali, Slovensko ešte nemalo skúsenosť s epidémiou takých rozmerov. V našej nemocnici v Michalovciach sme v rámci infektologického pracoviska zvládli už niekoľko lokálnych epidémií, naposledy veľkú epidémiu osýpok a pri projektovaní budovy sme tak vychádzali aj z týchto skúseností. Na základe tohtoročnej situácie s koronavírusom sme sa však v posledných mesiacoch snažili procesy ešte vylepšiť a tiež otestovať samotnú budovu, ako by zvládla nápor pacientov s ochorením COVID-19. Musím skonštatovať, že v tomto smere je naprojektovaná veľmi dobre, hoci v čase návrhu ešte nik skúsenosť s COVIDom nemal,“ vysvetľuje Miroslav Halecký, ktorý je medicínskym lídrom projektového tímu Nemocnice Svet zdravia Bory.
Priestory pre infekčného pacienta budú v podtlaku
V Nemocnici Bory je deväť izolačných izieb s tzv. air-lockom, ktoré slúžia na hospitalizáciu pacienta s vysokovirulentnou respiračnou nákazou. V rámci izby je možné nastaviť tlakový spád vzduchu tak, aby sa zabránilo úniku vzduchu z izby infekčného pacienta do chodby nemocnice a bezpečne ho tak izolovať od ostatných pacientov i personálu. Taktiež, izby s takouto vzduchovou clonou majú aj predsieň, kde sú umiestnené osobné ochranné pracovné pomôcky a prebieha dekontaminácia personálu a pomôcok použitých pri ošetrovaní chorého. V budove sú vytvorené štyri podtlakové miestnosti na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, jedna na urgentnom príjme a ďalšie štyri v lôžkovej časti nemocnice.
Taktiež, jednotlivé lôžkové ošetrovacie jednotky, z ktorých sa nemocnica skladá, majú vlastnú a izolovanú ventilačnú jednotku a samostatné potrubia, čo zaručuje, že sa vzduch z rôznych pracovísk navzájom nemieša. V prípade stavu epidémie, kedy by nemocnica potrebovala hospitalizovať veľké množstvo pacientov s respiračnými problémami, možno teda budovu rozdeliť a využiť izolovanú vzduchotechniku. Jednotlivé bloky sa uzavrú len pre infekčných pacientov.
„Ak teda zatvoríme dvere ošetrovacej jednotky, dokážeme si vytvoriť vlastný izolovaný priestor, pričom nemocnica, hoci je pod jednou strechou, môže v ostatných ošetrovacích jednotkách bezpečne fungovať ďalej. Vzduch sa nemieša s iným a je rovno vedený mimo budovu. Navyše, keďže väčšina izieb je napojená na regulátor variabilného prietoku vzduchu, je možné celú ošetrovaciu jednotku nastaviť ako podtlakovú,“ zdôraznil Halecký.
Jednotlivé izby v Nemocnici Bory budú jednolôžkové, vďaka čomu pacienti nebudú prichádzať do vzájomného kontaktu a minimalizuje sa možnosť potenciálneho prenosu nákazy, a to nielen v čase epidémie. Halecký tiež pripomína, že aj celá intenzivistická starostlivosť v novej nemocnici vrátane intermediárnych či expektačných lôžok je postavená na koncepte jednolôžkových izieb, čo nie je na Slovensku bežné.
Ktorými trasami prejde pacient s COVID vedia už dnes
V Nemocnici Bory majú naprojektované krátke trasy, ktorými budú premiestňovať kritických pacientov po budove tak, aby sa rýchlo dostali napríklad k vyšetreniu MR prístrojom a následne na operačnú sálu. Veľká väčšina z nich je podľa Haleckého kompletne izolovaná od priestorov, kde sa môžu nachádzať ambulantní pacienti alebo návštevníci. Z týchto trás v čase epidémie v nemocnici dedikujú určité len pre infekčných pacientov, ktoré budú izolované a kde sa bude zároveň vykonávať pravidelná dezinfekcia priestorov.
„Máme síce ešte vyše dva roky do otvorenia nemocnice, ale náš tím už teraz na základe najnovších poznatkov do detailov nastavuje pravidlá, ako bude cesta a manažment pacienta s ochorením COVID-19 vyzerať. Od základného definovania, kde bude v prípade pandémie umiestnený triážny stan pred budovou a ako často bude prebiehať dezinfekcia, cez riešenia náročných či neočakávaných situácií až po úplné detaily. Napríklad stanovujeme, ktorým výťahom pacienta prevezieme a ktorú najbližšiu vyšetrovňu následne navštívi tak, aby sme minimalizovali jeho pohyb i zabránili kontaktu s inými pacientmi. Vychádzame pritom z celosieťového štandardu Sveta zdravia, ktorý prispôsobujeme na naše podmienky a dopĺňame,“ podotýka Halecký.
Epidemiologickej situácii sa budú vedieť flexibilne prispôsobiť napríklad aj výťahy, ktoré bude možné naprogramovať tak, aby zastavovali len na určitých poschodiach. Alebo ak výťah odvezie infekčného pacienta, jednoducho sa dočasne odstaví pre účely dezinfekcie a až po istej dobe začne využívať znova. Zabráni sa tak tomu, aby výťah po infekčnom pacientovi nepoužil iný pacient, prípadne návštevník.
Vďaka RTLS technológii by v čase epidémie bolo možné aj spätné dohľadanie pohybu infikovaného pacienta a tým aj možných kontaktov personálu s takýmto pacientom.