Bolo to tesne pred koncom prepoisťovacej kampane, keď kolegyňu oslovila kamarátka, či by sme jej otcovi preplatili jednu drahú liečbu. Pointa jej prosby bola tá, že ak by sme my liečbu uhrádzali, svojho otca by prepoistila k nám.
V tomto prípade by nám však zákon nedovoľoval postupovať inak ako jeho aktuálnej poisťovni. Od začiatku pôsobenia súkromných zdravotných poisťovní v sektore síce každá vláda sľubovala vytvoriť podmienky na diferenciáciu výšky poistky a poistných produktov, definovať štandard a nadštandard, respektíve pripoistenie. No nestalo sa tak. Poistenci stále platia podľa rovnakého kľúča a rovnaký je aj ich nárok na zdravotnú starostlivosť. V tejto oblasti majú zdravotné poisťovne pomerne zviazané ruky a môžu si konkurovať iba v rozsahu, ktorý nie je dostatočný na splnenie očakávaní ich klientov.
Každá poisťovňa má však svoje know-how, ako sa odlíšiť. Jedna má grantový program na úhradu aj spomínanej štandardne nehradenej liečby, druhá ponúkla „peňaženku“. Alebo sme všetky pod konkurenčným tlakom postupne začali prispievať na zubné ošetrenia. Ide teda o takú starostlivosť, za ktorú by si inak museli poistenci doplácať sami. Poisťovne práve tu cítia príležitosť zabojovať o klienta. A tí nielenže majú právo si vyberať, ale toto právo aj reálne využívajú. Dokazujú to každoročné čísla o zmene zdravotnej poisťovne. Možnosť výberu je to, čo posúva kvalitu našich služieb vpred, v prospech poistencov.
Sme rôzni, s rôznymi zdravotnými problémami, rôznymi potrebami. A je prirodzené, že hľadáme spôsoby, ako ich naplniť. Neexistuje inštitúcia, ktorá by vedela uspokojiť každého, preto je dobré, keď si môžu ľudia vybrať takú, ktorá im vyhovuje najviac. Obrať ich o túto možnosť by sa dalo považovať až za zradu novembrových ideálov.
Možnosť výberu medzi zdravotnými poisťovňami, teda konkurenčné prostredie, je veľkou pridanou hodnotou pre celý systém. Neustále sa v praxi potvrdzuje, že sa všetky tri poisťovne navzájom motivujeme prinášať stále nové a lepšie benefity pre poistencov. Napríklad keď sme v roku 2013 začali ponúkať svojim poistencom vrátenie doplatkov za lieky a zdravotnícke pomôcky nad rámec zákona, postupne sa pridali aj ostatné dve. A nebola to koniec koncov aj motivácia pre štát, aby prišiel so zmenou zákona a vracaním doplatkov pre vybrané skupiny občanov?
Zásadným a neodškriepiteľným faktom je, že ak by existovala len jedna štátna zdravotná poisťovňa, sotva by mala motiváciu vymýšľať a prinášať ľuďom benefity. Načo, keď v nej aj tak musí byť poistený každý?