Sme v tretej štvrtine.
Keď na nás v prvej štvrtine začali útočiť, v polčase sme to nejako dokázali vybalansovať a v tretej štvrtine už musíme zaťať všetky zuby a zabojovať o víťazstvo. Nie sme však na basketbalovom zápase, ale v boji proti COVIDu. Tretia štvrtina azda pri žiadnom inom boji vo svete za posledné obdobie nebola taká dôležitá.
Prečo?
Fenomén tretej štvrtiny je psychologický jav, ktorý je badateľný pri dlhých, náročných expedíciách či pri projektoch, kedy ľudia trávia spolu dlhú dobu a majú pred sebou ťažké úlohy. Prekonať prvú polovicu ich stálo mnoho síl a keď už idú takpovediach „z kopca“, vedia, že druhá polovica bude rovnako ťažká. V tretej štvrtine pochopia, že im neostáva do cieľa už „iba“ polovica, ale „ešte“ polovica. Všetci sú unavení, vzniká tenzia, konflikty, komunikuje sa emotívne.
Presne tam teraz sme v boji s COVIDom.
V zákopoch ešte štyri ťažké mesiace
Vo vojnách bojovníci odídu na front, v prvej línii utrácajú svoje sily niekoľko dní či týždňov, potom sa vrátia a vymenia ich iní. Naši zdravotníci sú však v prvej línii od začiatku až po koniec. Príliš dlho. Nemal ich kto poriadne vystriedať. Charakter vírusu sa mení, narastá počet ťažkých pacientov, pribúdajú úmrtia a hospitalizujeme čoraz častejšie mladšie ročníky. Pre motiváciu dokráčať na koniec je to deštruktívne.
Dobrý líder by mal definovať aspoň približné časové ohraničenie záťaže. Dôležité je totiž vidieť na druhý breh, inak je ťažké plávať. Čakajú nás zrejme ešte tri až štyri intenzívne mesiace plné covidovej práce. Mali by sme sa sústrediť na naše úlohy, rozložiť si sily a nepremýšľať nad vecami. Lebo svetlo na konci tunela už niekde v diaľke vidno, hoci matne. Prichádza s vakcínou.
No čo bude potom? Už teraz sa na to musíme pripraviť. Na život po COVIDe s COVIDom.
COVID preventívka?
Mnohí neboli u lekára rok. Alebo chceli ostať doma, aby pomohli odbremeniť nemocnice, alebo sa báli či jednoducho v tom období nebola možnosť. A možno odkladali svoje problémy.
Čo všetko musíme po pandémii urobiť pre tých, ktorí dlhodobo nemohli chodiť k lekárovi? Čo je pre nich správna kompenzácia?
Rovnako, ako dnes ženy posielame na sonografiu prsníkov a mužov na vyšetrenie prostaty, by sme mali na národnej úrovni vytvoriť nový preventívny program, ktorý bude reflektovať na zmenenú dobu.
Vyselektovať časť populácie, ktorá je nejakým spôsobom senzitívna, môže mať skrátené prežitie či väčšie množstvo komplikácií a na nich sa v úvode fokusovať. Onkologickí, kardiologickí, neurologickí pacienti, tí, ktorým sa môže zhoršiť prognóza, ak sa nebude venovať pozornosť ich liečbe v nasledujúcich šiestich až dvanástich mesiacoch.
A pomocou ambulantnej sféry zdiagnostikovať pacienta a identifikovať možné problémy, ktoré boli spôsobené dlhším obdobím bez zdravotnej starostlivosti. Keď pandémia začne ustupovať, musíme byť pripravení sa o nich postarať.
Do kúpeľov vyliečiť COVID
Aktívne sa začali vyhľadávať chorí, robil sa skríning, vznikli špecializované ambulancie a liečebné ústavy. Mnohí z nás si pamätáme na očkovanie počas základnej školy a na pobyty v Tatrách, keď pacient potreboval doliečenie. Hovorím o tuberkulóze, ktorú sme dostali po dlhom boji pod kontrolu a dnes sa tohto ochorenia bežný človek neobáva.
Teraz nastal čas, aby zdravotníctvo vytvorilo rovnakú špecializovanú infraštruktúru pre ochorenie COVID-19. Nielen tú akútnu, ale aj následnú.
A aby vytvorilo aj novú kategóriu pacientov – pacientov po COVIDe.
Postihnuté pľúca, srdce, obličky. Potrebujeme pacientov, ktorí COVID prekonali, sledovať najbližšie roky, aby sme odhalili následky tohto ochorenia a získali údaje. Ukazuje sa, že následky u symptomatických pacientov budú. A hoci nevieme, aké konzekvencie má COVID v relatívne asymptomatickej reakcii, vírusové infekcie sú niekedy veľmi zradné.
To, že nám časť populácie neumrela na COVID teraz, ešte neznamená, že nám nebude umierať o päť rokov na jeho následky. Verím však, že to tak nebude a my pozbierame všetky zvyšné sily po pandémii na diagnostiku a sledovanie.
Život po COVIDe s COVIDom
Koronavírus je natoľko životaschopný, že zo dňa na deň z planéty nevymizne. Vypnutie pandémie skokom, hoci sem nejako takto prišla, čakať netreba. Počas nasledujúcich dvoch či troch rokov nebudeme mať na Slovensku nulový počet prípadov a na to sa musíme pripraviť už dnes.
Každá nemocnica sa bude musieť čiastočne zmeniť. Špecializované infekčné jednotky, ktoré boli tak operatívne zriadené počas minulého roka, sa zrejme na najbližšie obdobie stanú trvalou súčasťou nemocnice. Rovnako tak na urgentných príjmoch budú musieť neustále počítať s ošetrením a diagnostikou pacienta s vysokovirulentnou nákazou. Pravidelné testovanie a očkovanie bude nateraz súčasťou nášho života.
Hoci dnes ešte bojujeme zo všetkých síl, aby sme sa dokázali postarať o všetkých našich pacientov – či s COVIDom alebo akútnych – viem, že už musíme myslieť na to, čo bude potom. Musíme začať chystať zdravotnícku infraštruktúru i ľudské kapacity. Špecializované.
Život pred pandémiou je totiž sen, ktorý sa najbližšie roky nestane. Prispôsobiť sa musíme my.