Je to na porazenie

A majú pre to tisíc dobrých dôvodov. Krátko po tom, ako si svojho otca, mamu, brata či sestru dovezú domov si uvedomia, že pacient s mozgovou mŕtvicou, čo je iný názov pre rovnaké ochorenie, potrebuje nielen opateru ale aj zdravotnú starostlivosť.

Výzva pre celú rodinu

Zvládnuť starostlivosť o príbuzného si vyžaduje obrovskú obetavosť, dôkladnosť v plnení pokynov od zdravotníkov a neraz aj zmenu rodinného života. Pacienti, ktorí v dôsledku CMP náhle ochrnú, trpia na výrazné obmedzenie hybnosti, niekedy sú schopní len ležať, do sedu sa dostanú len s pomocou. Príbuzným sa s nimi ťažko komunikuje, pretože pacient má obmedzenú možnosť reči. K tomu si domyslite problém s jedením, hygienou, samoobslužnosťou pri bežných denných činnostiach, skrátka úplnú odkázanosť na sústavnú pomoc druhej osoby.

Mimoriadne nároky splnia len tí najobetavejší, preto nie je prekvapením, že napriek snahe príbuzných každý štvrtý pacient s CMP po prepustení z nemocnice do roka zomiera a až tretina z nich nevyzdravie, respektíve im zostanú trvalé zdravotné následky. To povzdychnutie je teda namieste, radosť z toho, že ho/ju máme konečne doma, čoskoro vystrieda veľká psychická záťaž.

Ak ste sa dočítali až sem, určite pochopíte môj cynizmus v nadpise. Nijako neznevažujem pacientov po cievnej mozgovej príhode, naopak, upozorňujem na ich ťažký údel. V Dôvere si dobre uvedomujeme, že porážke sa vyhneme len ťažko, respektíve nevieme sa na ňu pripraviť, pretože je nepredvídateľná. No mali by sme sa vedieť postarať o každého pacienta, ktorého postretla. Lebo inak je to skutočne na porazenie.

V rukách odborníkov

O tom, že neurologickí pacienti, ku ktorým sa radia aj pacienti s mozgovou mŕtvicou, potrebujú takzvanú následnú zdravotnú starostlivosť z rúk odborníkov, sa vie dlhodobo. A rovnako dlhodobo sa nenašlo riešenie, hoci počet týchto pacientov z roka na rok stúpa. Vlani ich bolo takmer 13 tisíc. Mimochodom, za posledných 5 rokov narástol ich počet až o 20 percent.

Podľa údajov zdravotnej poisťovne Dôvera len 6 percent pacientov s CMP absolvuje klasickú liečbu  a aj to neskoro. Aspoň nejakú formu ústavnej rehabilitácie absolvuje štvrtina týchto pacientov, pričom dĺžka „rehabilitačného pobytu“ je len 11 dní.  Všetky tieto fakty vedú k jedinému záveru – chce to komplexné riešenie.

Nová liečebňa v Hlohovci

Jeho základom musí byť spolupráca zdravotnej poisťovne a špecializovaného zdravotníckeho zariadenia, kam sa pacient dostane hneď po prepustení z nemocnice. Takto sme v Dôvere rozmýšľali pri konzultovaní ponuky od pracoviska v Hlohovci. Rýchlo sme na ňu prikývli, pretože spĺňala všetky naše nároky na následnú starostlivosť o pacientov s CMP.

Predovšetkým nám vzájomná spolupráca umožňuje preložiť pacienta, nášho poistenca, priamo z nemocnice do novej liečebne pre dlhodobo chorých v Hlohovci. Je to mimoriadne dôležité, aby bol pacient rýchlo stabilizovaný a môže sa podrobiť rehabilitácii pod dohľadom odborníkov.

Práve dohľad odborníkov je našou druhou podmienkou pri zvažovaní podpisu zmluvy s ďalšími liečebňami. Okrem štandardných rehabilitačných cvičení požadujeme starostlivosť logopéda aj psychológa. Každý týždeň si spoločne vyhodnocujeme zmenu klinického stavu, pričom zlepšovanie stavu pacienta je podmienkou pre pokračovanie v uvedenom režime. Liečebne motivujeme odmenou pozostávajúcou s paušálu a platby za odvedené výkony. Toto všetko nová liečebňa pre dlhodobo chorých v Hlohovci spĺňa a navyše dýcha novotou. Sme radi, že sme s ňou podpísali zmluvu ako prvá zdravotná poisťovňa.

Ak ste sa dočítali až sem, určite pochopíte môj cynizmus v nadpise. Nijako neznevažujem pacientov po cievnej mozgovej príhode, naopak, upozorňujem na ich ťažký údel. V Dôvere si dobre uvedomujeme, že porážke sa vyhneme len ťažko, respektíve nevieme sa na ňu pripraviť, pretože je nepredvídateľná. No mali by sme sa vedieť postarať o každého pacienta, ktorého postretla. Lebo inak je to skutočne na porazenie.