Najlepším indikátorom toho, ako na tom slovenské zdravotníctvo v skutočnosti je, je vôľa študentiek alebo študentov lekárskych fakúlt zostať po skončení na Slovensku alebo odísť do zahraničia.
A podľa výsledkov posledného prieskumu HeathCare Institute to s nami nevyzerá dobre – klesá nám počet medikov, ktorí chcú zostať. Už viac ako štvrtina je v posledných ročníkoch rozhodnutá, že odíde do zahraničných nemocníc. Navyše, reálne ich odchádza ešte viac, ako ukázal prieskum. Je to smutné vysvedčenie nás všetkých, či už štátnych alebo súkromných zariadení.
Odchádzajú, lebo necítia záujem
Dôvody, prečo chcú odísť nie je zložité identifikovať. Okrem vyšších platov a životnej úrovne v zahraničí sú to najmä nevyhovujúce podmienky v slovenských nemocniciach (áno, aj plesne), málo príležitostí na praktické vzdelávanie, často veľmi zlé vzťahy na pracoviskách a ešte dôvod, ktorý by ste nečakali. Nedostatok pracovných príležitostí. Ako je to možné v krajine, ktorá trpí akútnym nedostatkom lekárov a sestier? Jednoducho, nemocnice kašlú na aktivity, ktorými by mladých medikov k sebe pritiahli.
Aby sme si uvedomili tento paradox, pomôžem si príkladom z IT sektora. Dopyt po ITčkároch je vyšší ako ich počet, preto firmy bojujú o každého jedného študenta informatiky. Chodia na školy, presviedčajú ich a núkajú im všetky možné benefity. Očakávali by ste, že niečo podobné sa deje aj v zdravotníctve a nemocnice sa predháňajú v ponukách medičkám a medikom? Omyl, nič také sa nedeje.
Nedávno som čítal zaujímavý rozhovor s mladým lekárom, ktorý končil štúdium v Českej republike. Po jeho skončení mal záujem vrátiť sa na Slovensko, tak si poslal životopisy do viacerých slovenských nemocníc. Ostal som zarazený, keď povedal, že sa mu späť neozval takmer nikto, tak sa rozhodol zostať v zahraničí. Nič lepšie neilustruje problém, ktorý trápi naše zdravotníctvo a tým je nezáujem. Nezáujem o riešenie problémov a ochota otvoriť sa novým myšlienkam.
Stačí sa pozrieť na prezentované riešenia Ministerstva zdravotníctva – prijať viac študentov na lekárske fakulty (aby ich viac mohlo odísť do zahraničia po skončení štúdia), rezidentský program (ktorý pre zlé nastavenie študenti totálne ignorujú) a investície do nemocníc (desiatky miliónov v stave, keď sú slovenské nemocnice podkapitalizované v hodnote niekoľkých miliárd eur).
Riešenia existujú, len musíme zmeniť prístup
Prvé lastovičky, ako by mohli účinné riešenia vyzerať, ukazujú súťaže Medik a Florence roka pre lekárov a sestry v našej sieti nemocníc Svet zdravia. Niekoľkým desiatkam študentov dáme možnosť ukázať ich schopnosti v praxi a hlavne im počas súťaže venujú čas špičkoví odborníci. Je to však stále málo, kvapka v mori. Kým nedôjde k systémovým zmenám, budeme naďalej o tých najlepších prichádzať.
Mladým lekárom a sestrám treba v prvom rade ukázať, že majú dôvody zostať a že ich tu chceme. Že keď zostanú v slovenských nemocniciach, niekto sa im bude venovať, starší personál ich nebude brať ako príťaž. Na personálne slabo obsadených oddeleniach nemajú absolventi vôbec istotu, že ich odborné vzdelávanie a možnosť špecializácie prebehne v očakávanom čase.
Dravší by sme mali byť aj ich hiringu. Nemocnice priamo oslovovať šikovných študentov už počas štúdia, zdieľať pracovné ponuky, napr. aj na sociálnych sieťach, mať prehľadne spracované informácie o benefitoch. O tom, že by mali odpovedať na ich maily a žiadosti, ani nehovorím, to považujem za samozrejmosť.
Kľúčom je tak zmeniť prístup. Nečakať, že mladí lekári a sestry tu zostanú automaticky. Žijeme v otvorenom svete plnom možností. Začnime sa teda podľa toho správať a aktívne medikov a sestry presviedčať, že tu má zmysel ostať, že sme ochotní niečo pre nich urobiť. Na úvod by možno stačilo vytvoriť prostredie, v ktorom budú mať pocit, že sú v nemocniciach vítaní.