Lucia Lieskovská, manažérka vzdelávania pre zdravotnícke pozície

Nová nemocnica, nové procesy, nový pohľad

Nová Nemocnica Bory s množstvom inovatívnych postupov, novým nemocničným informačným systémom a cieleným kompetenčným vzdelávaním zdravotníckych pracovníkov si doslova vyžiadala vznik tejto pozície. 

Boli to práve viac ako dvadsaťročné skúsenosti z oblasti výchovy a vzdelávania budúcich sestier, zdravotníckych asistentov/praktických sestier na pôde stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania, ktoré priviedli PhDr. Luciu Lieskovskú  až k výberovému konaniu do Nemocnice Bory.

Adaptácia a vzdelávanie sestier

“Nemocnica Bory predstavila nový pohľad no zároveň dôraznú potrebu smerovania pozornosti na riadenú adaptáciu, dodržiavanie kompetencií, ďalší rast vzdelávania jednotlivcov. V  mojej predchádzajúcej práci som v rámci vedenia žiakov počas odborných klinických cvičení na rôznorodých pracoviskách často sledovala a zažívala množstvo rozporov, v súvislosti s tým ako by “veci” mali, mohli byť a v konečnom dôsledku vyzerali. Informácie, ktoré som postupne získavala o  projekte Nemocnice Bory mi zrazu začali dávať nádej, že môžem zažiť iné zdravotníctvo, aké poznám z praxe. Rozhodnutie vstúpiť do výberového konania manažérky pre vzdelávanie tak bolo na svete.”

Ako vznikajú sestry

Dnes sú žiaľ sestry symbolom neutešenej situácie v slovenskom zdravotníctve. Frustrované, nedocenené finančne ani morálne, ich počty sa neustále znižujú. Čo vlastne motivuje mladých ľudí k rozhodnutiu pracovať v zdravotníctve?

„Keď som začala navštevovať strednú zdravotnícku školu – odbor detská setra, moja triedna učiteľka nám položila otázku, prečo sme si zvolili tento smer. Mimochodom, myslím že práve ona ma ovplyvnila k môjmu vlastnému  smerovaniu. Dodnes mám hárok s mojou odpoveďou odložený. Napísala som niečo v tom zmysle, že chcem pomáhať deťom a nahradiť im v nemocnici rodičov. Presne tú istú otázku som kládla svojim žiakom aj ja,“ hovorí L. Lieskovská.

Motivácia pracovať ako zdravotník

Väčšina žiakov strednej zdravotníckej školy uvádza podobné motívy, ale nájdu sa aj takí, pre ktorých je hlavnou motiváciou to, že budú mať menej matematiky, fyziky či chémie. No dnes sa už aj tieto rozdiely strácajú. 

Predpoklady na výkon takých prosociálnych povolaní, akými sú sestra, alebo praktická sestra – asistent sa u žiakov začnú javiť pomerne skoro po nástupe na štúdium. Cieľom je ich identifikovať, ďalej rozvíjať a podporovať. Zdôrazňovať empatický a citlivý prístup k chorému človeku. Zapáliť žiakov pre túto náročnú prácu s maximálnym teoreticko-praktickým odborným prístupom na požadovanej úrovni. 

“Vo svojej predchádzajúcej práci som zažívala veľa krásnych momentov a na mnohých pracoviskách bola radosť so žiakmi absolvovať odbornú prax. Už samotná práca s mladými ľuďmi je obohacujúca a veľmi osobitá. Možnosť ich formovať, no súčasne sa s nimi tešiť a zasmiať sa, byť podporou, ak treba…to vo vás zanechá stopy na celý život. “

Koncepcia vzdelávania zdravotníckych pracovníkov

V čase, keď končila Strednú zdravotnícku školu MUDr. I. Hálka, bol koncept prípravy zdravotníkov celkom iný. Záujem chlapcov o tieto povolania sa tiež zmenil až v posledných rokoch, hoci sú stále v menšine. Keď bola študentkou L. Lieskovská, nemali v triede ani jedného.

“Pochádzam z tej staršej generácie sestier. Mali sme 18, niektoré 17 a boli sme, ako som to veľakrát sama počula z úst odbornej verejnosti, “hotové sestry”. Pojem “ošetrovateľský proces” našich podmienkach  neexistoval. Výučba bola mimoriadne kvalitná, jednotlivé klinické predmety vyučovali lekári a lekárky pôsobiaci na klinikách, ktorí mnohé témy vždy správne okorenili kazuistikami z praxe. Jednorazové striekačky a ihly boli na mojom prvom pracovisku po skončení školy len občasným “darčekom” a bežne sme používali  ihly a striekačky zo skla a kovu.”

Koncepcia výučby a prípravy sestier

Lucia Lieskovská absolvovala vysokoškolské dvojodborové štúdium pedagogika-ošetrovateľstvo na Filozofickej fakulte univerzity Komenského. To si neskôr doplnila rigoróznou skúškou na pôde Lekárskej fakulty UK. 

Koncepcia výučby sa odvtedy zásadne zmenila. Opis zmien by si vyžiadal samostatný príspevok, preto len veľmi stručne zhrnula zmeny: “Príprava sestier sa presunula do vysokoškolského prostredia s celkom novou koncepciou a na stredných zdravotníckych školách sa v priebehu rokov zachovala príprava sestier v študijných odboroch v rámci vyššieho odborného vzdelávania. Dnes sa na SZŠ zo sesterských povolaní pripravuje už len diplomovaná všeobecná sestra. Zmeny tiež priniesli vznik nového študijného odboru, v tom čase s názvom zdravotnícky asistent, ktorý prechádzal a vlastne ustavične prechádza určitými zmenami, súvisiacimi s otázkami odborných kompetencií, či samotného názvu študijného odboru či zdravotníckeho povolania.”

Smutná realita v slovenských nemocniciach

Podľa L. Lieskovskej je smutnou realitou, že niektoré sestry, ktoré prichádzajú zo školy plné elánu, sa skôr či neskôr po nástupe do zamestnania  prispôsobia (resp. sú k tomu donútené) existujúcemu „systému“ a rezignujú.  

“A chcela by som zdôrazniť, že snaha meniť veci tu je, len  systém nedovolí vyjsť z toho zaužívaného “štandardu”, pretože nie sú vhodné podmienky. Spomínam si na jednu situáciu z praxe. Na hodinách psychológie sme často analyzovali mnohé situácie, v akých sa žiaci ocitli počas praktických cvičení, ako ich riešili a pod. Jeden môj žiak mi opísal situáciu, ako sa  pod vplyvom našich hodín rozhodol “vylepšiť” pacientovi prežívanie na oddelení dlhodobo chorých. Pacient bol  v izbe sám a posteľ mal otočenú na nelichotivú bielu stenu. Žiak si zaumienil, že mu spríjemní deň a otočil mu posteľ  smerom na krásne veľké okno so stromami. Izba bola priestranná a posteľ aj v tejto polohe zostala prístupná z 3 strán. Už poznáte záver príbehu? Áno, žiak musel všetko vrátiť na pôvodné miesto a jeho snaha a zámer nebol docenený. To, že pacient bol spokojný a usmieval sa, nebolo podstatné.”

L. Lieskovská prišla k poznaniu, že aj nemožnosť plnohodnotne sa venovať pacientovi a poskytovať mu starostlivosť podľa vlastných dosiahnutých schopností a zručností vedie časom k frustrácii a deficitu radosti z práce ako takej.

Vzdelávanie a adaptácia ošetrovateľského personálu v Nemocnici Bory

Vzdelávací systém pre zdravotnícke pozície v Nemocnici Bory vychádza z podstaty samotnej nemocnice a jej orientácie na pacienta. V úvode spustenia prevádzky nemocnice bude zameraný najmä na adaptáciu sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov na nové podmienky. Adaptácia zahŕňa štyri cieľové oblasti: 

• Osvojenie si  nových procesov  – ako príklad uvedieme: poznanie cesty pacienta – čiže príchod pacienta na konkrétne pracovisko, až po ukončenie liečby pacienta na danom pracovisku, pričom jednotlivé pracoviská budú uplatňovať špecifické postupy. Alebo napr. využívanie systému SVV – teda Skóre včasného varovania, ktorý budeme využívať pre rýchlejšie identifikovanie možných problémov pacienta a následnú eskaláciu zdravotnej starostlivosti. 
• Práca s novým nemocničným informačným systémom (NIS) – poznanie funkcionalít NISu a samozrejme schopnosť používať ich. NIS bude nápomocný sestrám, ktorým sa tak v konečnom dôsledku zjednoduší a zefektívni zaznamenávanie jednotlivých výkonov ošetrovateľskej starostlivosti.
• Treťou oblasťou adaptácie sú ošetrovateľské kompetencie – tento pojem skloňuje odborná verejnosť pomerne často. 
• Poslednou oblasťou adaptácie, no veľmi výnimočnou je oblasť komunikácie.

Kompetencie sestry v Nemocnici Bory budú presne definované

V nemocnici Bory budeme práve ošetrovateľským kompetenciám  venovať mimoriadnu pozornosť. Aj keď sú definované a nemenné, sú aj často zamieňané, nedodržiavané alebo prehliadané. 

Naším cieľom bude klásť silný dôraz na dodržiavanie kompetencií v rámci jednotlivých zdravotníckych pozícií a to je dôvod, prečo si vytvárame aj tzv. kompetenčné modely. Tie presne zadefinujú jednotlivé schopnosti, či činnosti. V adaptačnom pláne sa s ich oboznámením, alebo akýmsi zopakovaním či tréningom, ak je to potrebné, stretne každý zainteresovaný zdravotnícky pracovník. 

Vychádzajúc z toho, že do nemocnice prídu sestry z rôznych pracovísk, mnohé s dlhoročnou praxou a vynikajúcimi skúsenosťami, alebo naopak absolventky a absolventi s minimálnymi skúsenosťami, získanými len počas štúdia, je nevyhnutné zjednotenie ošetrovateľských postupov.

Naše skúsenosti nám ukazujú, že práve komunikácia, či verbálna alebo neverbálna sú slabými článkami, ak nie vôbec najslabšími, s ktorými sú konfrontovaní pacienti. A nielen oni. Aj samotní zamestnanci voči sebe samým. 

Nemocnica Bory prináša novú kultúru

Nemocnica Bory prináša spolu s novými procesmi aj novú kultúru. Ak ju chceme aplikovať, potrebujeme byť s ňou sami stotožnení. Máme vypracované vlastné komunikačné štandardy, ktoré už v tomto čase testujeme a zoznámenie sa s nimi bude neoddeliteľnou súčasťou adaptácie každého zamestnanca.  

Budú nápomocné pre čo najvhodnejší postup použiteľný v konkrétnych situáciách, napr. aj pri kontakte s príbuznými pacienta. Ich najvýraznejšou črtou je, že pacient bude stáť vždy na prvom mieste.

Moderný a užívateľsky priateľský e-learning

Pre dosiahnutie cieľov v oblasti adaptácie a vzdelávania vôbec budeme využívať viaceré formy. Okrem tradičných prezenčných foriem pripravujeme e-learningové vzdelávanie. Využívame k nemu veľmi špecifický technologický nástroj, ktorý je celosvetovo považovaný za mimoriadne efektívny a všeobecne “user friendly” s množstvom interaktívnych prvkov a možností spätnej väzby. Jeho praktickosť spočíva aj v tom, že si konkrétny materiál viete pozrieť aj vo svojom mobilnom telefóne. Podklady pre túto formu vzdelávania pripravujeme veľmi starostlivo a podlieha viacerým stupňom kontroly, kým si nájde svoje miesto v spomínanom nástroji.

“Dobre rozvinutý, podporujúci a ústretový vzdelávací systém môže byť motivujúcim faktorom pre prácu v novej bratislavskej nemocnici. Myslím, že môže osloviť tých zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa neuspokoja s dosiahnutým stavom svojich vedomostí a zručností, ale túžia získavať nové skúsenosti. Prichádzajúci pracovníci budú mať dosť času a podpory na to, aby absolvovali všetky predpísané formy vzdelávania,” vysvetľuje L. Lieskovská.

Absolventi a študenti sú v Nemocnici Bory vítaní

Okrem prípravy vzdelávacieho systému pre zdravotníckych pracovníkov L. Lieskovská komunikuje aj so strednými školami a fakultami ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie. Ako hovorí, “na školy nechodíme robiť nábor, ale osvetu o moderných a inovatívnych postupoch v rámci poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti.” 

Vysvetľuje žiakom, ako funguje moderná nemocnica

„Rozprávame žiakom a študentom o tom, čo nenájdu v učebniciach. Je dôležité, aby vedeli, že aj na Slovensku sa už zavádzajú inovatívne spôsoby, ako sú napríklad plávajúce lôžka. Opisujeme a vysvetľujeme im napr. aj princíp fungovania centrálnej prípravovne liekov a jej preukázateľný význam v znížení chybovosti pri príprave a podávaní liekov pri súčasnom dodržaní všetkých tzv. “5S” zásad správneho podávania liekov. V Nemocnici Bory nájdu uplatnenie aj absolventi, pretože hľadáme nielen skúsené sestry, ale aj tie, ktoré práve opustili brány školy a majú chuť na sebe ďalej pracovať a vzdelávať sa.”

Tréning sestier I študentov

V novej nemocnici nájdete aj tréningové pracovisko intenzívnej starostlivosti s kompletným prístrojovým vybavením či štandardnou pacientskou izbou – obe určené na tréning sesterských postupov.

Odbornú klinickú prax budú môcť v Nemocnici Bory absolvovať študenti stredných zdravotníckych škôl, ako aj študenti Slovenskej zdravotníckej univerzity v rámci pregraduálneho štúdia na bakalárskom stupni v študijných odboroch ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia.

Viac sa dozviete v novom Zdravom podcaste s Luciou Lieskovskou. Vypočujte si ho!