Jedným z dôsledkov pandémie je aj odložená zdravotná starostlivosť. Tisíce ľudí na Slovensku sa vlani nedozvedeli, že trpia onkologickým ochorením. Pri srdcovo-cievnych diagnózach sa noví pacienti počítajú v desiatkach tisíc. Naznačujú to údaje zdravotnej poisťovne Dôvera o uhradenej zdravotnej starostlivosti v roku 2020.
Za normálnych okolností by lekári za jeden rok diagnostikovali niektoré z onkologických ochorení u viac ako 2.000 poistencov Dôvery. V celoslovenskom meradle (poistenci všetkých troch zdravotných poisťovní) ide pravdepodobne o 6.500 obyvateľov našej krajiny. V prípade srdcovo-cievnych chorôb sú čísla ešte vyššie. Na základe vývoja v posledných rokoch sa dá predpokladať, že slovenský zdravotný systém nám v prvom roku pandémie nezachytil približne 33-tisíc pacientov, u ktorých ochorenie lekár nezistil včas. V celoslovenskom meradle môže ísť o 100-tisíc nových pacientov s ochorením srdca a ciev.
Menej prvých záchytov
Odhady vyplývajú zo štatistík priemerných mesačných prírastkov týchto ochorení z roku 2019, ktoré sme porovnali s rokom 2020. V roku 2019 lekári oznámili nepríjemnú správu o onkologickom ochorení každý mesiac v priemere 858 klientom poisťovne Dôvera. Počas prvej vlny pandémie však diagnostikovali mesačne „len“ 543 nových prípadov. Mesačný priemer nových pacientov s rakovinou v druhej vlne bol 700.
„Na základe týchto štatistík môžeme konštatovať, že v roku 2020 sa nepodarilo z rôznych dôvodov zachytiť zhruba 2.000 našich poistencov, u ktorých pandémia zmarila včasný záchyt onkologickej diagnózy. Preto je potrebné, aby sme sa sústredili na prevenciu a pokúsili sa dobehnúť zameškané. Všetci vieme, že neskorý záchyt ochorenia znamená pre pacienta horšie vyhliadky na uzdravenie. Preto sme v Dôvere ani počas pandémie neprerušili populačný skríning. V roku 2020 sme ako jediná zdravotná poisťovňa na Slovensku pokračovali v skríningu rakoviny prsníka. Skríning rakoviny krčka maternice sme spustili v máji tohto roku,“ vysvetľuje Marian Faktor, člen predstavenstva a riaditeľ úseku vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v Dôvere.
Zastavené plánované operácie
Opatrenia počas pandémie spôsobili aj to, že v nemocniciach liečili len tých pacientov, u ktorých to bolo nevyhnutné. Kto mohol počkať, čakal. To platilo aj pre pacientov, ktorí mali naplánované operácie. V Dôvere sme sa pozreli na to, ako sa zmenili čakacie lehoty. Porovnávali sme ich s posledným rokom pred pandémiou (porovnávané obdobie 4/2019 – 3/2020 a 4/2020 – 3/2021).
Priemerná čakacia lehota na piatich oddeleniach, ktoré zvyčajne uskutočňujú najviac operácií, narástla u 43 z 65 sledovaných nemocníc. Najvyťaženejšími oddeleniami sú v tomto smere chirurgia, gynekológia a pôrodníctvo, urológia, ORL a ortopédia. V 62 nemocniciach sme zaznamenali pokles počtu hospitalizácií často aj viac ako o polovicu. Nižší počet čakajúcich obyčajne odráža menší počet hospitalizovaných pacientov.
Na výmenu kĺbov sa čaká dlhšie
Celkovo klesol počet hospitalizácií v piatich odbornostiach, ktoré vykonávajú najviac operačných zákrokov, o viac ako 38 percent a priemerný čas čakania sa predĺžil o 10 percent.
Ak sa pozrieme len na vybrané výkony, na ktoré sú povinne vedené čakacie listiny (ako napríklad TEP bedrového alebo kolenného kĺbu), vidíme pokles výkonov až o 63 percent. Čakacie lehoty v dôsledku toho narástli o 24 percent a počet čakajúcich sa zvýšil o 54 percent.
Z našich údajov vyplýva, že niektoré nemocnice pre covid úplne zastavili plánované TEP (totálne endoprotézy) bedrových a kolenných kĺbov a za celý pandemický rok nevykázali do zdravotnej poisťovne ani jednu.
Marian Faktor k téme čakacích listín dodáva: „Naši poistenci majú prístup k informáciám o priemerných dobách čakania, vedia aj koľko našich poistencov čaká na rôzne zákroky v slovenských nemocniciach. Všetky tieto informácie spolu s informáciami o jednodňovej zdravotnej starostlivosti sú dostupné na webe poisťovne a napríklad údaje o CT a MR vyšetreniach nájdu na webe mapazdravotnictva.sk.“