Veľký sumár k očkovaniu

Prečo podporujeme očkovanie

Našou úlohou je zabezpečiť čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť pre všetkých našich poistencov. Žiaľ, pandémia ochorenia covid-19 spôsobuje, že lekári, záchranári a zdravotné sestry sú plne vyťažení záchranou životov pacientov s koronavírusom a podávajú nadľudské výkony, aby pomohli aj ľuďom s inými zdravotnými problémami. Odsúvanie zdravotnej starostlivosti by sa totiž mohlo negatívne podpísať pod ich zdravotný stav. Za jediné východisko z tejto situácie považujú aj slovenskí vedci očkovanie proti covid-19 a my v Dôvere im plne dôverujeme.

Slovenskí vedci totiž neustále dokazujú, že patria k svetovej špičke. Stáli pri založení Európskeho vírusového archívu. Za niekoľko dní od potvrdenia prvého prípadu nákazy covidom-19 na Slovensku izolovali slovenský kmeň vírusu. A vyvinuli jeden z najlepších PCR testov na svete. Opierajú sa výlučne o vedecké fakty a medicínske dôkazy z dôveryhodných zdrojov.

Očkovanie je nielen cestou k zníženiu počtu chorých s covidom-19 v nemocniciach, k zníženiu počtu úmrtí na toto ochorenie, ale aj cestou, ako zabezpečiť riadnu zdravotnú starostlivosť pre každého, kto ju potrebuje. Teda aj pre pacientov s inými diagnózami a aj pre zdravých, ktorí potrebujú preventívnu prehliadku. Preto ho podporujeme.

Československo – prvá krajina na svete, ktorá očkovaním zlikvidovala detskú vírusovú obrnu

Len tri roky stačili bývalému Československu na to, aby masívnym očkovaním detí proti vírusovej obrne úplne potlačilo toto ochorenie. Stalo sa prvou krajinou na svete, kde sa podarilo znížiť výskyt vírusovej obrny takmer na nulu. S očkovaním začalo v roku 1957 po veľkej epidémii obrny. Od druhej polovice roku 1960 sa už u nás neobjavil ani jeden prípad.

Vakcínu vynašli len niekoľko rokov predtým v USA. Jej výskum podporoval aj prezident Franklin Roosevelt, ktorý sám obrnu prekonal a ostal po nej pripútaný na invalidný vozík. Výborným znamením bolo, keď sa úplne prvou vakcínou dala zaočkovať polovica Američanov mladších ako 40 rokov. Následne sa znížil výskyt tohto ochorenia v USA o 80 percent.

Dnes je obrna pod kontrolou takmer na celom svete, jej výskyt v roku 2019 hlásili len v piatich krajinách (Afganistan, Pakistan, Nigéria, Somálsko a Demokratická republika Kongo).

Detská vírusová obrna sa začína príznakmi podobnými, ako má chrípka, a rovnako sa šíri kvapôčkovou infekciou. Postihuje najmä deti, ale vyskytuje sa aj u dospelých. Pri zasiahnutí bránice a dýchacích orgánov nastáva smrť. Chorý sa inak vylieči po pol roku až roku, pričom veľmi často zostáva s telesným postihnutím. Čím si pacient vírusom detskej obrny musel prejsť, opisujú sami na svojej stránke www.polioobrnar.sk

Prvý proti kiahňam očkoval v roku 1720 Prešovčan

Pravé kiahne boli po celé tisícročia obrovským postrachom pre ľudstvo. S úmrtnosťou do 50 percent vzali len v 20. storočí život stámiliónom ľudí. Až kým sa ich masívnym celosvetovým očkovaním od roku 1958 postupne podarilo celkom vykynožiť. Stalo sa tak v roku 1977 a od roku 1980 sa proti kiahňam už ani neočkuje.

Vedeli ste, že ako prvý v Európe sa o očkovanie proti kiahňam pokúsil Prešovčan Johann Adam Raymann? V roku 1720 úspešne zaočkoval svoje vlastné dieťa, keď mu do reznej rany na ramene votrel tekutinu z pľuzgiera iného nakazeného. Oficiálne sa však za priekopníka očkovania proti kiahňam označuje anglický lekár Edward Jenner, ktorý prišiel s vakcínou v roku 1796.

Zdroj: SAV , WHO , ÚVZ SR , Kronika medicíny (Heinz Schott, Fortuna Print, 1994)

Často kladené otázky

Prečo je očkovanie pre ľudstvo prínosom?

Očkovanie je najúčinnejšia ochrana pred infekčnými chorobami, na ktoré sa v minulosti často zomieralo. Chráni očkované osoby pred prenosom ochorenia a následnými komplikáciami, ale rovnako aj ich blízke osoby, na ktoré vďaka očkovaniu nemôžu ochorenie preniesť. A tak sa znižuje riziko šírenia infekcie medzi rodinnými príslušníkmi, kolegami, susedmi a inými ľuďmi v okolí. Očkovanie je prínosom pre celú spoločnosť. Ak je v populácii dostatočný podiel zaočkovaných osôb, dochádza k nepriamej ochrane tých, ktorí sa očkovať nemôžu (malé deti, pacienti s oslabenou imunitou)..

Čo je to kolektívna imunita?

Kolektívna imunita je efekt, ktorý dosiahneme zaočkovaním väčšiny osôb v populácii. Pretože, ak je v spoločenstve dostatočný počet jednotlivcov, ktorí absolvujú očkovanie (a teda sú výrazne odolnejší voči ochoreniu), je veľmi málo pravdepodobné, že by sa ochorenie mohlo jednoducho šíriť z človeka na človeka. Kolektívnou imunitou sa nazýva preto, že chráni celý kolektív (spoločnosť) vrátane jednotlivcov, ktorí nemôžu byť z akéhokoľvek dôvodu očkovaní. Tí sú proti šíreniu ochorenia chránení vďaka očkovaniu ostatných. Vedci odhadujú, že kolektívna imunita funguje, ak je zaočkovaných okolo 70 % ľudí.

Ako funguje očkovanie?

Očkovanie je vpravenie očkovacej látky (vakcíny) do organizmu (najčastejšie injekciou do svalu ramena, zadku alebo stehna). Po samotnom očkovaní nastane v organizme tzv. proces imunizácie – telo na vpichnutú látku reaguje a vytvára imunitnú odpoveď, pri ktorej sa v ňom tvoria protilátky. Cieľom očkovania je práve tvorba protilátok, ktoré ostávajú v krvi očkovaného a ochránia ho pri kontakte s ochorením. Na dosiahnutie úplnej ochrany stačí pri niektorých vakcínach len jedna dávka, u iných vakcín je to viac dávok. Prvá dávka upozorní imunitný systém na prítomnosť infekcie a naštartuje imunitu. Druhá dávka už spravidla účinne chráni pred chorobou. Ak začne ochrana po rokoch klesať, stačí podať jednu dávku (napríklad očkovanie proti tetanu treba opakovať každých 15 rokov, aby bolo účinné).

Ktoré ochorenia sa už vďaka očkovaniu vo svete nevyskytujú?

Vďaka očkovaniu sa podarilo vyhrať boj s viacerými nebezpečnými chorobami, ktoré boli ešte nedávno najčastejšou príčinou smrti nielen detí, ale aj dospelých. To, že sa tieto ochorenia u nás ani vo svete takmer nevyskytujú, je jednak zásluhou kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti a vyšších hygienických štandardov, ale pod kontrolou ich máme najmä vďaka očkovaniu.
Medzi prvé očkovacie látky patrila vakcína proti pravým kiahňam (od roku 1796). Práve kiahňam podľahlo zo všetkých infekčných chorôb najviac ľudí. Okrem toho už nemusíme bojovať s epidémiami tuberkulózy, záškrtu, tetanu, detskej obrne, či čiernemu kašľu.

Prečo by som sa mal dať zaočkovať?

Pretože tým výrazne zvýšite pravdepodobnosť, že na covid-19 neskôr neochoriete, a tým pádom ho neprenesiete ani na svojich blízkych. Klinické skúšanie preukázalo vysokú účinnosť vakcín aj v prípade osôb, ktorým hrozí ťažký priebeh ochorenia covid-19, ako sú astmatici, ľudia s chronickým ochorením pľúc, cukrovkou, vysokým krvným tlakom, ochorením pečene, HIV alebo obezitou. Čím menej bude chorých na covid-19 s ťažkým priebehom, tým skôr sa život na Slovensku vráti do normálu.

Budem po podaní vakcíny navždy imúnny?

Presnú dĺžku účinnosti vakcíny zatiaľ nie je možné odhadnúť aj preto, lebo tretia fáza klinických skúšok na dobrovoľníkoch prebehla relatívne nedávno (v októbri 2020). Zatiaľ sa dá s určitosťou povedať, že imunita trvá minimálne tri mesiace. Či ochrana trvá aj dlhšie, ukáže dvojročné sledovanie dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili klinického skúšania – vyplýva to z dokumentu Európskej liekovej agentúry, ktorý nájdete tu.

Som tehotná alebo dojčím, môžem sa dať zaočkovať?

Štúdie na zvieratách nepreukázali žiadne škodlivé účinky počas tehotenstva, ale existuje len veľmi málo údajov o použití očkovacej látky počas tehotenstva. Štúdie o vakcíne a dojčení neexistujú vôbec. Napriek tomu sa riziko pre dojčiace ženy nepredpokladá. Očkovanie tehotných a dojčiacich žien je teda možné, ale musí o tom rozhodnúť lekár, ktorý dôkladne zváži prínosy a možné riziká očkovania.

Môžu sa očkovať ľudia s alergiami?

Ľudia, ktorí vedia, že sú alergickí na jednu zo zložiek očkovacej látky uvedených v časti 6 príbalového letáku, by nemali dostať túto vakcínu. U osôb očkovaných touto očkovacou látkou sa pozorovali alergické reakcie (reakcie z precitlivenosti). Od začiatku používania očkovacej látky v rámci očkovacích kampaní sa vyskytol veľmi malý počet prípadov anafylaxie (ťažkej alergickej reakcie). Tak, ako všetky iné očkovacie látky, aj vakcíny proti covidu-19 sa majú podávať len pod prísnym lekárskym dohľadom. Ak sa po podaní prvej dávky vyskytne ťažká alergická reakcia, druhá dávka sa neodporúča.

Otestujú ma na covid-19 predtým, ako ma zaočkujú?

Podľa Národnej stratégie očkovania proti ochoreniu covid-19 nie je testovanie povinné. Testovať pred očkovaním by sa malo iba v prípade, ak si to bude vyžadovať epidemická situácia v danej oblasti. „Pred príchodom na očkovacie miesto je možné vykonať Ag test alebo preukázať vykonanie Ag testu nie viac ako 24 hodín predtým, ak je to potrebné ako lokálne protiepidemické opatrenie a vyžaduje si to lokálne usporiadanie očkovacieho miesta,“ uvádza sa v stratégii.

Už som covid-19 prekonal/a, po akom čase sa môžem zaočkovať?

Očkovanie sa v takomto prípade odporúča po 90 dňoch od prekonania covidu-19.

Môžem byť infekčný/á aj po kompletnom očkovaní?

Najnovšia štúdia ukazuje, že až 89 % zaočkovaných vakcínou od Pfizeru nie je infekčných. Viac si o štúdii prečítate tu.

Čo keď vynechám druhú dávku očkovania?

Po prvej dávke vakcíny Moderna testy ukázali vysokú účinnosť (80,2 %), po druhe dávke to bolo 94,1 %. Vakcína od Pfizeru mala po prvej dávke účinnosť 52 %, po druhej 95%.

Funguje vakcína aj na rôzne mutácie vírusu, ktoré sa v poslednej dobe objavujú?

Výrobcovia vakcín preverujú, či sú ich očkovacie látky účinné aj voči mutáciam koronavírusu. Spoločnosť Pfizer otestovala 16 rôznych mutácií a skonštatovala, že žiadna z nich nemala významný vplyv na účinok vakcíny.

Je vakcína na covid-19 bezpečná?

Vakcíny proti covidu-19, ktoré schválila Európska lieková agentúra a Štátny ústav pre kontrolu liečiv, museli splniť prísne bezpečnostné kritériá, a teda sú bezpečné na použitie v takom rozsahu, na aký dostali povolenie. Presný (odborný) popis vakcín aj s údajmi o ich bezpečnosti nájdete pre vakcínu Pfizeru tu a vakcínu Moderna tu. Klinické skúšanie týchto vakcín prebehlo spolu na vyše 70-tisícoch dobrovoľníkov. Dnes sú už zaočkované milióny ľudí po celom svete. Účinnosť a bezpečnosť vakcín sa naďalej sleduje a vyhodnocuje.

Na bezpečné a účinné používanie očkovacích látok boli do príbalových letákov zahrnuté odporúčania a opatrenia, ktoré majú zdravotnícki pracovníci a pacienti dodržiavať. Tak ako pri všetkých liekoch, aj údaje o používaní očkovacej látky sa neustále kontrolujú. Nahlásené vedľajšie účinky sa dôkladne hodnotia a zabezpečujú sa nevyhnutné kroky na ochranu pacientov.

Akými vakcínami sa na Slovensku očkuje?

Na Slovensku sa môžu používať iba také vakcíny, ktoré dostali povolenie od Európskej liekovej agentúry a Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Momentálne je to vakcína Comirnaty od firiem Pfizer a BioNTech, vakcína Moderna od spoločnosti Moderna, vakcína AstraZeneca od spoločnosti AstraZeneca a plánuje sa použitie aj vakcíny Janssen od spoločnosti Johnson&Johnson. Očkovacia látka Sputnik V stále čaká na schválenie Európskou liekovou agentúrou.

Aké sú rozdiely medzi jednotlivými vakcínami proti covidu-19?

Vo svete vyvinuli niekoľko druhov rôznych vakcín proti covidu-19. Napríklad v Číne používajú vakcínu, ktorá obsahuje samotný vírus covidu-19. Vakcíny používané v Európe vírus covidu neobsahujú. Dopravia do tela iba „návod na poskladanie“ jednej jeho bielkoviny alebo priamo túto bielkovinu. Vakcíny od Pfizeru a Moderny majú tento „návod“ v tukovom obale, vakcína od AstraZeneca ho do tela dopraví na oslabenom adenovíruse, ktorý sa nemôže množiť. Vakcína firmy Johnson & Johnson dopraví tiež na oslabenom adenovíruse do tela už hotovú bielkovinu z kúsočkov výbežkov koronavírusu. O tom, ako vakcíny fungujú, sa viac dočítate na tejto stránke.

Aké sú vedľajšie účinky vakcíny?

Najčastejšie vedľajšie účinky pozorované v klinickom skúšaní boli zvyčajne miernej alebo strednej intenzity a v priebehu niekoľkých dní po očkovaní ustúpili. Patrili medzi ne bolesť a opuch v mieste podania injekcie, únava, zimnica, horúčka, opuchnuté alebo bolestivé lymfatické uzliny pod ramenami, bolesť hlavy, bolesť svalov a kĺbov, nauzea (nutkanie na vracanie) a vracanie. Postihli viac ako 1 osobu z 10.
Začervenanie, žihľavka a vyrážka v mieste podania injekcie a vyrážka sa vyskytli u menej ako jednej osoby z 10. Svrbenie v mieste podania injekcie, bolesť v končatinách, zväčšenie lymfatických uzlín, ťažkosti so spánkom a pocit nevoľnosti postihli menej ako jednu osobu zo 100.
Opuch tváre, ktorý sa môže vyskytnúť u osôb, ktoré v minulosti dostali kozmetické injekcie do tváre, a svalová slabosť na jednej strane tváre (akútna periférna faciálna paralýza alebo ochrnutie) sa vyskytli zriedkavo, a to u menej ako jednej osoby z 1 000.
U osôb, ktorým sa podávala očkovacia látka, zaznamenali alergické reakcie vrátane veľmi malého počtu ťažkých (anafylaktických) alergických reakcií.

Kto nemôže byť očkovaný?

Keďže klinické skúšanie prebehlo na dobrovoľníkoch vo veku od 16, respektíve 18 rokov, zaočkované nemôžu byť deti pod touto vekovou hranicou. Zaočkovaní nemôžu byť ani ľudia, ktorí vedia, že sú alergickí na jednu zo zložiek očkovacej látky uvedených v časti 6 príbalového letáku k vakcíne Moderna alebo príbalového letáku k vakcíne Comirnaty a tiež príbalového letáku k vakcíne AstraZeneca. Očkovať sa nemôžu ani ľudia v akútnom štádiu iného ochorenia.

Ako funguje vakcína na koronavírus? Podrobnosti, jej vývoj a bezpečnosť

Na tvrdení, že najlepšie je ponechať boj s vírusom na imunitu, je veľa pravdy. A práve očkovanie učí imunitu, aby si s vírusom poradila sama. Očkovaním sa do tela nevpúšťajú žiadne látky, ktoré majú za úlohu zlikvidovať vírus. Sú to látky, ktoré naučia imunitný systém, ako má ten vírus zničiť sám. Očkovanie mRNA vakcínou (od Pfizeru aj od Moderny) proti covidu-19 neobsahuje žiaden vírus – ani mŕtvy, ani oslabený, ani živý. Vo vakcínach od Pfizeru a Moderny je len tá časť informácie (RNA) vírusu, ktorá obsahuje „návod“ na poskladanie bielkoviny zodpovednej za jeho prenikanie do buniek v tele.

Po tom, ako sa očkovacia látka s touto informáciou dostane do tela, si bunky podľa „návodu“ vytvoria na svojom povrchu danú vírusovú bielkovinu. Nie celý vírus, ale iba jeho jedinú bielkovinu, ktorá nemá žiadnu schopnosť sa rozmnožovať, šíriť, škodiť. Keďže táto bielkovina je pre telo cudzia, imunitný systém spozornie a začne pracovať na jej likvidácii. Prejavom toho, že s ňou bojuje, môže byť práve začervenanie, zvýšená teplota po očkovaní či bolesť svalu. Po tom, ako imunitný systém bielkovinu zničí, zapamätá si ju ako nepriateľa. A keď sa do tela dostane skutočný koronavírus s touto bielkovinou, imunita už bude pripravená okamžite si s ním poradiť.Najnovšia štúdia tiež ukazuje, že vakcína od Pfizeru znižuje infekčnosť o 89 %. To znamená, že zaočkovaný človek vírus nešíri ďalej.

 

Vakcína od AstraZeneca a Sputnik V funguje podobne, len namiesto RNA používa DNA a do tela ju dopraví nefunkčný vírus bežnej infekcie dýchacích ciest, ktorý sa nemôže množiť. Účinnosť vakcíny AstraZeneca je podľa nového výskumu 79 %.

Vakcína Janssen firmy Johnson & Johnson dopraví tiež na oslabenom adenovíruse do tela už hotovú bielkovinu z kúsočkov výbežkov koronavírusu a stačí len jedna dávka. Účinnosť tejto vakcíny je podľa jej klinických skúšok 67 %.

Pri Sputniku V prvá a druhá dávka vakcíny nie sú rovnaké. Každá používa na prenos DNA iný typ adenovírusu, pričom odstup medzi dávkami by mal byť 21 dní.

Vysvetlenie, ako fungujú vakcíny proti covidu-19, poskytol Rádiu Slovensko aj MVDr. Juraj Kopáček, DrSc., vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV.

Zdroj: MZ SR, Biologické centrum akademie věd ČR, SAV

Vývoj RNA vakcíny sa začal už pred 20 rokmi

Očkovacie látky, ktoré neobsahujú vírus, ale iba časť jeho genetickej informácie, nie sú úplnou novinkou. RNA vakcíny začali vedci skúmať a vyvíjať už pred dvadsiatimi rokmi. Predovšetkým skúšali ich využitie v boji s rakovinou. Prvú RNA vakcínu otestovali na človeku v roku 2009 a na myšiach a bunkách „v skúmavke“ ešte oveľa skôr.

V roku 2017 začali skúmať účinnosť RNA vakcín proti ďalším vírusom – chrípke, besnote či vírusu Zika a iným. V súčasnosti je teda viacero týchto vakcín v prvom alebo v druhom kole klinických testov. Tieto pokročilé skúsenosti pomohli k rýchlemu vývoju vakcíny proti koronavírusu.

Oproti klasickým vakcínam sa RNA vakcíny vyvíjajú oveľa rýchlejšie a lacnejšie. Pandémia covidu-19 navyše spojila viacero skutočností, ktoré pomohli pri objave vakcín proti koronavírusu v krátkom čase. Boli to celosvetový záujem, dostatok peňazí na vývoj, pokročilé technológie, veľké množstvo ochotných dobrovoľníkov na testovanie.

Navyše, výsledky výskumu sa zverejňovali priebežne, čo umožnilo, aby viaceré etapy vývoja vakcíny prebiehali súbežne.

Vysvetlenie ponúka aj toto krátke video Európskej rady alebo podrobný materiál na webe Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv .

Zdroj: ŠÚKL, SAV, Biologické centrum akademie věd ČR

Schválená vakcína je bezpečná vakcína

Iba liek, ktorý spĺňa prísne kritériá bezpečnosti, dostane povolenie na použitie od Európskej liekovej agentúry a od Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. RNA vakcíny od Pfizeru a Moderny už podmienečné povolenie majú.

Očkovaciu látku Pfizer testoval na 44-tisíc dobrovoľníkoch a Moderna na 30-tisíc dobrovoľníkoch. Zastúpenie medzi nimi mali rôzne etnické, vekové skupiny, dobrovoľníci boli z rôznych štátov. Boli medzi nimi ženy i muži, ľudia s primeranou hmotnosťou i obézni. Prehľadné tabuľky nájdete tu.

Uvedenie vakcín na trh s podmienkou znamená, že farmaceutická firma bude počas nasledujúcich dvoch rokov poskytovať výsledky o tom, ako dlho trvá ochrana pred covidom-19, aká je spoľahlivosť očkovacej látky pri prevencii ťažkého priebehu ochorenia covid-19, aká je spoľahlivosť ochrany ľudí s oslabeným imunitným systémom, ako aj detí a tehotných žien a či očkovanie predchádza aj ochoreniu bez príznakov.

Bezpečnosť vakcín sa teda aj naďalej sleduje a vyhodnocuje, prispieť k nej môžu aj zaočkovaní občania. Ak majú podozrenie, že sa u nich objavili vedľajšie účinky vakcíny, nahlásiť ich môžu tu.

Vakcína Sputnik V zatiaľ nie je schválená Európskou liekovou agentúrou, a teda ani Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Informácie o nej čerpáme zo štúdií uverejnených v odbornom časopise Lancet.

Zo zverejnených údajov vyplýva, že bola testovaná na 20-tisíc účastníkoch, z ktorých tri štvrtiny dostali vakcínu a štvrtina placebo. Účinnosť by mala mať 91,6 %. Imunita potrebná na prevenciu covidu-19 vznikla do 18 dní od podania prvej dávky.

Neboli zaznamenané žiadne závažné nežiaduce účinky súvisiace s vakcínou, ale závažné komplikácie nesúvisiace s vakcínou boli hlásené u 45 účastníkov z očkovanej skupiny a 23 účastníkov z placebo skupiny. Vyskytli sa aj tri úmrtia u účastníkov, ktorí mali viacero diagnóz. Tieto úmrtia by však nemali súvisieť s očkovaním.

Ostatné nežiaduce účinky nemali závažný charakter. Typické boli klasické chrípkové príznaky, bolesti v mieste vpichu a slabosti či únava.

Zdroj: ŠÚKL , Pfizer, Biologické centrum akademie věd ČR, Lancet