Slovenskom zarezonovala téma „Superpoisťovne.“
Tá by mala vzniknúť zlúčením zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne. Hneď na úvod poznamenajme, že téma nie je nová, mali sme ju tu už pred viac ako desiatimi rokmi. Aj keď len v čiastočnej forme, a to v podobe jednotného výberu daní a odvodov.
„Prínosy“ superpoisťovne
Čo pozitívneho by mala táto „reforma“ priniesť slovenskému pacientovi a slovenskému zdravotníctvu sme sa z medializovaných informácií nedozvedeli. Trúfnem si odpovedať. Priniesla by len chaos a vytvorenie násobne neefektívnejšieho molocha. Už samotná myšlienka vyhnať súkromníkov zo zdravotného poistenia (lebo je v ňom aktívna aj Penta), bez ohľadu na škody, ktoré by to prinieslo slovenskému pacientovi a zdravotníctvu, je nezmyselná.
Takto navrhnutá zmena je navyše nerealizovateľná a podľa dostupných informácií sa neudiala nikde v Európe a zrejme ani na svete. Nebudem tu detailne porovnávať úroveň služieb a efektívnosť zdravotných poisťovní, vrátane tej štátnej, s úrovňou služieb sociálnej poisťovne alebo iných štátnych monopolov. Konkurencia na trhu zdravotného poistenia a súťaž medzi zdravotnými poisťovňami priniesli také služby a benefity pre klientov, o ktorých by sme v prípade štátneho monopolu ani nesnívali.
Zase tie mýty
Chcem skôr poukázať na mýty, ktoré o slovenskom zdravotnom poistení pretrvávajú aj za prispenia niektorých médií. Napríklad mýtus – myšlienka jedného tunajšieho komentátora: Kým štátna VšZP sa stará o starších a tým chorľavejších, súkromníci idú po mladších, zdravších a bohatších klientoch. Výsledkom je potom mínus na strane štátu napriek vzorcom solidárneho mechanizmu.
Kto pozná slovenský „solidárny“ mechanizmus, tzv. prerozdelenie poistného, vie, že nijakým spôsobom nezvýhodňuje súkromné zdravotné poisťovne. Ten mechanizmus vytvoril nezávislý zahraničný poradca a to tak, aby zabezpečil spravodlivé prerozdelenie disponibilných finančných zdrojov medzi všetkých poistencov.
Naopak, zmeny platného modelu prerozdelenia, pripravené súčasnou vládou, smerujú k neférovej pomoci pre štátnu poisťovňu. Bez ohľadu na ambíciu spravodlivosti a férovosti takéhoto kroku. Mínus na strane štátu nie je spôsobený nedostatkami v solidarite ale hospodárením štátu, ktoré je plné neefektivity a plytvania. Na to, aby nebola štátna zdravotná poisťovňa v červených číslach stačí pritom málo – obyčajná snahu a slušnosť jej manažmentu.
Podobne zavádzajúce je tvrdenie, že súkromné poisťovne sa starajú o bohatších klientov. Opak je pravdou. Zjednodušené povedané, VšZP má najbohatších poistencov, t.j. poistencov s najvyšším priemerným poistným.
Málokto tiež vie, že súkromné zdravotné poisťovne majú vo svojom poistnom kmeni najväčší podiel tzv. poistencov štátu, teda detí, dôchodcov, nezamestnaných a občanov v hmotnej núdzi, za ktorých štát platí len mizerné poistné.
Poistenci (sa) rozhodujú
Slovenské zdravotníctvo má veľa problémov a politické strany súčasnej koalície ich dokázali vo svojich volebných programoch celkom slušne identifikovať. Na žiaden z týchto problémov však nie je receptom vyhnanie súkromníkov zo zdravotného poistenia. Bez ohľadu na to či ho nazveme vyvlastnením, unitárnym systémom alebo superpoisťovňou.
Mimochodom, ak by sa súkromné poisťovne o svojich poistencov starali zle, tak tí by ich sami už dávno vyhnali z trhu tým, že by ich opustili. Dlhodobo sa deje pravý opak, napriek masívnej podpore štátu poistenci smerujú od štátnej zdravotnej poisťovne smerom k tým súkromným. Prečo asi?