Súkromné zdravotné poisťovne sú prínosom pre pacientov

Pozrime sa na aktuálne mýty v slovenskom zdravotníctve a porovnajme ich s realitou. Mimochodom, tieto mýty prezentoval v posledných dňoch minister zdravotníctva na svojom facebookovm profile a následne aj premiér, minister financií a štátna tajomníčka na ministerstve zdravotníctva na oficiálnej tlačovej besede.

1. mýtus: Štát sa skladá na zisky súkromníkom

Sme svedkami tvrdení, že nie je správne, aby vo verejnom zdravotnom poistení boli zisky súkromné a straty verejné.

• Aké sú fakty?

Dlhodobý nedostatok peňazí v zdravotníctve je spôsobený v prvom rade  neprimerane nízkymi platbami štátu  za svojich poistencov (deti, dôchodcov, nezamestnaných a pod.). Platba štátu na týchto poistencov je len cca 30 EUR mesačne. Ak štát dofinancuje len VŠZP a len tak jej daruje 100 mil. EUR, tak VŠZP môže namiesto 30 EUR zaplatiť za svojich poistencov okolo 35 EUR mesačne. Už to je nefér voči deťom, dôchodcom, či nezamestnaným, ktorí sú poistení v súkromných zdravotných poisťovniach.

Ani táto suma však nie je dostačujúca, keďže výdavky na zdravotnú starostlivosť sa v tejto skupine pohybujú okolo 85 eur. Dôvera má pritom vo svojom kmeni aktuálne vyšší podiel poistencov štátu, než VŠZP – približne milión poistencov. Znamená to mesačný výpadok financií cca 55 mil. eur. Všetkým poistencom však treba podľa zákona zabezpečiť rovnakú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť.

Pravdou teda je, že štát sa nemá skladať na zisky súkromnej forme, ale doplatiť za zdravotnú starostlivosť pre svojich vlastných poistencov.

2. mýtus: Súkromné zisky, verejné straty

Súkromné zdravotné poisťovne sa vraj nedelia o zisk, mali by preto sami znášať aj „svoje“ straty.

• Aká je pravda?

Zisky zdravotných poisťovní sú regulované zákonom a v posledných rokoch sa pohybujú na úrovni len asi 1-2% z ich obratu. Ide o mimoriadne nízke číslo v celoeurópskom a celosvetovom kontexte. Ani na tie sa však neskladajú poistenci VŠZP, ako tvrdia pôvodcovia mýtov. Je za tým tvrdá práca súkromných poisťovní, zavádzanie inovácií, dôraz na efektívne procesy, a zamedzovanie duplicít a únikov finančných prostriedkov, ktoré sú žiaľ v štátnej poisťovni každodennou realitou.

To, že zdravotná poisťovňa Dôvera a zdravotnícke zariadenia vo vlastníctve Penty hospodária so ziskom okrem iného znamená aj to, že štát nemusel z verejných zdrojov vynaložiť ani euro na ich oddlžovanie, či záchranu. Dôvera funguje zdravo, čoho dôkazom sú aj dane, ktoré za posledných 10 rokoch odviedla do štátneho rozpočtu v celkovej sume viac ako 90 miliónov eur. Na porovnanie, za to isté obdobie VšZP zaplatila na daniach závratných 116-tisíc eur.

Svoje zisky akcionár Dôvery navyše dlhodobo investuje späť do zdravotného systému. Ako? Napríklad modernizáciou či výstavbou nových nemocníc, novým prístrojovým vybavením, zavádzaním inovácií, z ktorých ťažia všetci pacienti. Spomína si niekto do čoho svoje zisky za posledné roky reinvestovala VšZP?

Zhrnutie: Dôvera je zdravo hospodáriaca spoločnosť, ktorá investuje milióny eur do rozvoja zdravotníctva a spoločnosti. Nežiadame o žiadnu „štátnu pomoc“, ale o zodpovedný prístup štátu voči svojim poistencom (t. j. dôchodcom, deťom, študentom, matkám na materskej a nezamestnaným). Nezávisle od toho, či sú poistení v štátnej, alebo súkromnej poisťovni.

3. mýtus: Dofinancovanie zdravotníctva slúžilo na odmeny pre akcionárov súkromných zdravotných poisťovní.

Vďaka dofinancovaniu zdravotných poisťovní počas minulých vlád si vraj akcionári súkromných poisťovní mohli dopriať svoje štedré dividendy. A teraz vraj odmietajú znášať stratu.

• Realita?

Dofinancovanie sa aj v minulosti vždy uskutočňovalo prostredníctvom jednorazového navýšenia platieb za poistencov štátu, čím štát vykrýval rozdiely spôsobené nedostatočnými platbami za svojich poistencov, ako sme uviedli vyššie. Tieto prostriedky zdravotné poisťovne použili vždy do posledného centu na financovanie zdravotnej starostlivosti, čo znamená, že boli preukázateľne vyplatené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Inými slovami peniaze teda išli na liečbu pacientov a nie na účty vlastníkov poisťovní. Ku všetkému samozrejme existujú relevantné doklady.

4. mýtus: VšZP dáva na poistenca najviac peňazí

Podľa tohto mýtu štátna poisťovňa za rok 2019 hospodárila s našimi odvodmi dobre, platila najvyššie platby na poistenca za zdravotnú starostlivosť a ešte sa musela podieľať prostredníctvom prerozdeľovacieho mechanizmu aj na platbách pre súkromné zdravotné poisťovne. Najvyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť na poistenca vykázala VšZP vo výške 1 087 eur a najnižšie Union 647 eur. Dôvera vykázala výdavky na poistenca vo výške 790 eur.

Sedia však tieto čísla po započítaní všetkých nákladov? Nesedia. Ide tu o hru s číslami, ktorá ignoruje dopady takzvaného prerozdelenia v prospech VŠZP. V rámci tohto mechanizmu dostáva práve štátna zdravotná poisťovňa od tých súkromných pravidelne stovky miliónov eur. Je potom logické, že musí mať aj najvyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť. Mimochodom, balík peňazí, ktorý posielajú súkromné zdravotné poisťovne tej štátnej z roka na rok rastie. Kým v r. 2010 to bolo dokopy 98 miliónov eur, predvlani už 218 miliónov a vlani dokonca viac ako 272 miliónov eur. Dodajme, že záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami VŠZP – ľudovo povedané strata – nie je spôsobený zle fungujúcim prerozdeľovacím mechanizmom, ale predovšetkým tým, že vo VŠZP dlhé roky nefunguje dobre revízna činnosť, neefektívne sa riadi nákup zdravotnej starostlivosti a poisťovňa je nedôsledná pri uzatváraní zmlúv. Určite si všetci spomíname na príklady tunelovania VŠZP pri kauzách ako „Teta Anka“, či „masér Kostka“.

5. mýtus: VšZP hospodári zodpovedne a keď sa jej nedarí, ťažia z toho súkromné poisťovne

Súkromné zdravotné poisťovne vraj mali úžitok zo straty štátnej zdravotnej poisťovne. Tunelovali ju, keď krvácala štátna poisťovňa, súkromné si mädlili ruky.

• Fakt:

Naozaj? Ak VšZP hospodári zodpovedne, prečo musí šetriť? Nie je v záujme súkromných zdravotných poisťovní, aby VšZP bola vo finančných problémoch. Jej dlhoročné finančné problémy destabilizujú a zneisťujú celé zdravotníctvo. V podstate tým potápa aj ostatné zdravotné poisťovne. Najmä kvôli problémom VšZP dochádza k mnohým nesystémovým opatreniam, ako je to aj v tomto prípade. Ak je pravda, že VšZP hospodári zodpovedne a dokonca je najlepšou zdravotnou poisťovňou, prečo ju každý rok opúšťajú davy poistencov?

A nie je to náhodou naopak? Súkromné poisťovne sú už roky motorom inovácií a zlepšovania služieb v zdravotníctve. Nie je výnimkou, že inovácie, ktoré priniesli na trh ako prvé dnes využíva aj štátna zdravotná poisťovňa, čo znamená, že sú dostupné všetkým občanom Slovenska. Spomeňme napríklad, vracanie doplatkov za lieky, služby elektronického zdravotníctva a pod.

Kto pozorne počúval útoky troch politikov na tlačovej konferencii tam určite zachytil, že štátna tajomníčka pochválila Dôveru za to, že má nemalé finančné prostriedky odložené na rezervnom fonde. Zhodnotila to ako potvrdenie toho, že Dôvera hospodári zodpovedne.

6. mýtus: VšZP najviac šetrí.

Súkromné zdravotné poisťovne vraj minú na svoju prevádzku viac, ako Všeobecná zdravotná poisťovňa. Navyše vraj v súkromných poisťovniach panuje prezamestnanosť, pretože priemerný evidenčný počet zamestnancov v Dôvere a v Unione vlani narástol, kým vo VšZP prišlo k poklesu.

• Fakt:

Pokles počtu zamestnancov VšZP je určite chvályhodný krok smerom k vyššej efektivite. Stále však platí, že pri 3,1 mil. poistencov mala VšZP v roku 2019 vyše 2000 zamestnancov. To znamená, že 1 jej zamestnanec sa dokáže postarať o cca 1500 poistencov. V Dôvere pripadá na jedného zamestnanca až 2500 poistencov. Z tohto príkladu vidno, že VšZP má pri dosahovaní parametrov efektivity pred sebou ešte veľmi dlhú cestu a my jej na nej budeme držať palce.

• A ako je to s celkovými prevádzkovými nákladmi?

Zo zákonom stanoveného limitu na prevádzku poisťovne VšZP vyčerpala 87,38 %, čo predstavuje úsporu vo výške 13 671 259 eur, Dôvera vyčerpala 96,02 % s úsporou 2 210 147 eur, poisťovňa Union zákonom stanovený limit v roku 2019 prečerpala o 79,81 %, t. j. o 15 204 448 eur.

Znamená to teda, že VšZP hospodári efektívnejšie? Nie. Zdanlivý nepomer vzniká preto, že súkromné zdravotné poisťovne zo svojich prevádzkových nákladov hradia aj doplnkové služby a benefity pre svojich poistencov. Pri výraznom nepomere zamestnancov a pobočiek v neprospech VšZP sa tak jasne ukazuje, že poistenci súkromných zdravotných poisťovní dostávajú za svoje investované peniaze viac ako poistenci VšZP. Svedčia o tom napokon aj každoročné výsledky prepoistenia a odchody poistencov zo štátnej VŠZP v prospech súkromných poisťovní.

7. mýtus: prostriedky vložené do VšZP sa dostanú k poskytovateľom, súkromné ich „vyťahujú“ zo zdravotníctva ako svoj zisk.

Ďalším mýtom je tvrdenie, že len prostriedky vložené do VšZP sa dostanú k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Súkromné zdravotné poisťovne si údajne za rok 2019  „vytiahli“ zo zdravotníctva 26,5 mil. eur. (napr. splátky úveru či výplata podielu akcionárom).

• Čo robia vlastníci Dôvery so ziskom? Nechávajú si ho?

Odpoveď je jednoduchá. Tam, kde je zisk, tam je ochota a chuť investovať do rozvoja. Tam, kde je strata, treba len nalievať peniaze… Kde sú teda peniaze zo zisku Dôvery? Stačí sa ísť pozrieť do ktorejkoľvek z nemocníc alebo polikliník siete Svet zdravia a ProCare. Alebo sa pozrime na to, kto za posledné roky investoval na Slovensku do modernizácie 17 nemocníc (ktoré od štátu prevzal v žalostnom stave), či do výstavby novej nemocnice v Michalovciach a na Boroch v Bratislave. Poisťovňa Dôvera nakúpila pomôcky zdravotníkom pri pandémii, keď štát stále spal a poistencom platí aj takú zdravotnú starostlivosť, ktorú jej zákon neprikazuje.

8. mýtus: Občania sa skladajú na zisk majiteľom súkromných zdravotných poisťovní

Občania Slovenskej republiky sa vraj formou daní skladajú na riešenie horšej finančnej situácie súkromných vlastníkov zdravotných poisťovní. Štát sa vraj len spravodlivo bráni, za čo mu súkromné poisťovne hrozia žalobami.

• Skutočne?

Dôvera a jej akcionár Penta dlhodobo deklarujú, že nemajú záujem prostredníctvom žalôb získať od daňových poplatníkov ani euro. Žaloby sú spôsobom ako nastoliť potrebnú diskusiu o dlhodobej stabilite systému zdravotného poistenia a spravodlivého prerozdelenia finančných prostriedkov v zdravotníctve. Štát však evidentne o takúto diskusiu nemá záujem. Jediným jeho záujmom je dostať sa k ešte väčšiemu objemu finančných prostriedkov, na ktoré by mohol mať nekontrolovaný dosah.

9. mýtus: VšZP dáva na zdravotnú starostlivosť viac, než dostáva, preto je logicky v strate

Podľa predstaviteľov štátu VšZP má nižší podiel na celkových príjmoch sektora (67,68%), než je jej podiel na celkových výdavkoch za zdravotnú starostlivosť (68,79%). Tento negatívny rozdiel v príjmoch predstavuje cca 1,11%, čo je vo finančnom vyjadrení suma príjmov 58 mil. eur za jeden rok.

• Znamená to, že VšZP nemá inú možnosť, ako byť v strate?

Aj keď sa mnohí tvária (a tvrdia), že opak je pravdou, štátna aj súkromné zdravotné poisťovne pôsobia na tom istom trhu za tých istých štátom definovaných podmienok. VšZP je však málo efektívna pri zaobstarávaní zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Rezervy má aj v revíznej činnosti, čo mimochodom opakovane skonštatovali predstavitelia štátu pri revízii výdavkov na zdravotníctvo, alebo pri tvorbe rozpočtu verejných financií. Do spoločnosti sa očkuje mýtus, že chorý pacient, napríklad chronicky chorý diabetik, je pre poisťovňu stratoví. Pri správne nastavenom manažmente zdravotnej starostlivosti je však pravdou pravý opak.

10. mýtus: ak by tu bola len štátna VšZP, v systéme by zostalo viac peňazí

Máme uveriť hypotéze, že ak by bola na trhu zdravotného poistenia len VšZP, v systéme by zostalo ročne o desiatky miliónov eur naviac, pre poskytovateľov a pacientov.

• Zostalo? Ale kdeže!

Nuž, o úspechoch štátnej poisťovne najlepšie svedčí to, že ju štát musí opakovane finančne zachraňovať a musí kvôli nej opakovane meniť zákony, pretože inak by mala vážny problém. Koho peniaze na to používa? Nás všetkých! Je viac než evidentné, že na systém jednej zdravotnej poisťovne by doplatil celý sektor. Neexistovala by konkurencia a tlak, aby sa poisťovňa usilovala robiť viac pre svojich poistencov. Koniec koncov, nikto nenúti desiatky tisíc poistencov meniť zdravotnú poisťovňu. Napriek tomu, každý rok húfne odchádzajú z tej štátnej do tých súkromných.

Čo z toho všetkého vyplýva?

Je nepochopiteľné, že napriek všetkým očividným prínosom súkromných zdravotných poisťovní za dlhé roky svojho pôsobenia na trhu zdravotného poistenia stále sú neustálym terčom útokov zo strany štátnych predstaviteľom. Rozumieme tomu, že je najjednoduchšie, keď máte na koho ukázať prstom, keď niečo nefunguje. Neustála démonizácia súkromných investorov v zdravotníctve však je trestuhodné zakrývanie si očí pred skutočnými problémami, ktoré je potrebné riešiť.

Je najvyšší čas, aby sa štát pozrel pravde do očí a začal riešiť skutočné problémy v zdravotníctve, a to systémovým, udržateľným a spravodlivým spôsobom, ktorý bude skutočnou garanciou kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov. Dovolíme si tvrdiť, že to je očakávanie všetkých občanov od tejto vlády po rokoch neistoty.