Zdravotníctvo si zaslúži sprehľadnenie legislatívy a nastavenie univerzálnych rámcov, ktoré by konečne priniesli potrebnú stabilitu.
Slovenské zdravotníctvo má množstvo problémov. Veľmi často sa však zabúda na jeden, ktorý je síce menej viditeľný, ale je príčinou toho, prečo je naše zdravotníctvo neatraktívne pre množstvo investorov a čoraz výraznejšie zaostáva za európskymi krajinami. Je ním absolútna nepredvídateľnosť.
Systém zdravotníctva vykazuje prvky extrémnej nestability. Málokto si to uvedomuje, ale za posledných 5 rokov bolo prijatých 137 noviel základných 8 zdravotníckych zákonov a vymenilo sa až 5 ministrov. Ak sa pozrieme na platby, až 5-krát sa zmenil výpočet príspevku za poistencov štátu.
Skúste si predstaviť, že podnikáte v segmente, v ktorom sa neustále menia pravidlá hry, regulačné rámce a objem peňazí závisí od čisto politických rozhodnutí a schopnosti ministra vyrokovať zdroje v rámci každoročných hádok o rozpočet. Netreba sa preto čudovať, že veľké množstvo subjektov v zdravotníctve má prevádzkové problémy. Dobrým príkladom je najväčšia poisťovňa, ktorá každý rok lavíruje na hrane nútenej správy, pričom jej hospodárenie je viac závislé od politickej dohody ako rozhodnutí jej manažmentu.
Zároveň v takto nestabilnom systéme nie je možné plánovať a nastaviť aspoň základnú stratégiu. Už vôbec nehovorím o snahe inovovať a prinášať zmeny, ktoré môžu byť na začiatku riskantnejšie, ale z dlhodobého pohľadu by výrazne zlepšili fungovanie zdravotníctva. Namiesto exekuovania dlhodobej vízie je manažment v tomto segmente omnoho viac o riešení každodenných problémov a hasení najväčších požiarov.
Pre zahraničné súkromné investície sme neatraktívni
Nestabilita systému je dobre viditeľná vo finančnom plánovaní a tým pádom aj pri nových investíciách. Výstavba Nemocnice Novej Generácie v Bratislave je financovaná vlastným kapitálom nás ako investora. Dôvodom je nepredvídateľnosť príjmov zdravotných zariadení, nakoľko zmluvy so zdravotnými poisťovňami sa s neexistujúcim subjektom neuzatvárajú.
Rovnaký fenomén je prítomný aj pri kúpe ambulancií, na ktoré si musia doktori brať súkromný úver na svoje fyzické osoby. Zavedenie prvkov stability do systému by tak umožnilo dlhové financovanie a rýchlejšiu návratnosť projektov. Zároveň by sa vytvorili podmienky na vstup nových súkromných investícii, ktoré podfinancované slovenské zdravotníctvo nevyhnutne potrebuje ako soľ.
Súťaž o pacienta ako kľúčové kritérium
Zdravotníctvo si zaslúži sprehľadnenie legislatívy a nastavenie univerzálnych rámcov, ktoré by konečne priniesli potrebnú stabilitu. Samotný problém nepredvídateľnosti príjmov je možné vyriešiť hneď niekoľkými spôsobmi.
V prvom rade zavedením transparentných podmienok pre vstup poskytovateľa do siete, teda zazmluvnenie poisťovňami alebo umožnenie zmlúv o budúcich zmluvách. S tým úzko súvisí aj zjednotenie prístupu k definovaniu základnej sadzby DRG.
Z pohľadu novovzniknutých poskytovateľov je nutné definovať pravidlá presunu dohodnutého objemu finančných prostriedkov z okolitých nemocníc na nové nemocnice s dodržaním princípu „peniaze idú za pacientom“. Teda ak má nový poskytovateľ viac pacientov, lebo napríklad poskytuje kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, mal by dostať za nich aj adekvátne zaplatené.
Som presvedčený, že zvýšenie flexibility a frekvencie prehodnocovania rozpočtových prostriedkov paradoxne pomôže zvýšiť stabilitu systému. Zdravotné zariadenia budú musieť reálne súťažiť dostupnosťou a kvalitou liečby, z čoho bude profitovať celý systém a najmä pacienti.
Dnes je zdravotníctvo oveľa viac o kozmetických riešeniach, politických hádkach a populistickom hľadaní vinníka. Aby sme sa niekam pohli potrebujeme jasnú víziu. Ostávam optimistom v tom, že si to všetci zodpovední aktéri v systéme uvedomia čím skôr.