Závery vládnych analytikov totiž tvrdia, že v roku 2023 nemocnice VÚC minuli na jednu hospitalizáciu 2 041 eur, kým tie vo vlastníctve Penty na identický prípad až 2 193 eur a Agelu 2 332 eur. Celkovo bol verejný sektor podľa ÚHP o 172 eur na jednu hospitalizáciu hospodárnejší ako súkromníci. Ak by to bola pravda, bolo by treba „vúckarskym“ nemocniciam zatlieskať. A poprosiť ich, či by manažérov súkromných nemocníc niečo nenaučili o efektivite riadenia.
Problémom však je, že ak by boli vyššie uvedené dáta pravdivé, po započítaní platieb od zdravotných poisťovní by museli nemocnice VÚC dosahovať zisk 210 eur za každú hospitalizáciu. Boli by tak dvojnásobne ziskovejšie než nemocnice Agelu alebo Penty. Pohľad do ich účtovných závierok však ukazuje opak – bez dodatočných dotácií vytvorili za rok 2023 stratu 14 miliónov eur. O vyššej ziskovosti (a ani o vyššej efektivite) než u súkromníkov teda nemôže byť ani reči.
Keď sú prví poslednými
Poďme sa pozrieť ako tento nezmysel vznikol. Najprv sa musíme zamerať na to, odkiaľ ÚHP dáta o nákladoch nemocníc berie. Nie sú jeho vlastné, získava ich z Centra pre klasifikačný systém DRG (CKS), ktoré patrí pod ministerstvo zdravotníctva. CKS tieto dáta zbiera od nemocníc, následne by ich malo skontrolovať, v prípade potreby opraviť a potom poslať na ministerstvo financií kolegom z ÚHP.
Nemocniciam totiž za dodanie zlých dát nehrozia žiadne sankcie, preto pri ich príprave nie sú vždy dôsledné. Potom sa stane, že napríklad Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca patriaca žilinskej župe zjavne zabudla na náklady vo výške 12 miliónov eur. Práve pre takéto prípady omylov CKS kontroluje, či všetko sedí.
ÚHP mal podľa našich informácií k dispozícii aj tieto opravené dáta, no napriek tomu sa rozhodol vychádzať zo „surových“ a žiaľ nesprávnych čísel priamo od nemocníc. Ak by štátni analytici použili tie korektné, došlo by k známemu biblickému „a prví budú poslednými“. Nemocnice VÚC by boli najhoršie s nákladmi 2 307 eur na hospitalizáciu, umiestnili by sa za zariadeniami Penty (náklady 2 227 eur na identickú hospitalizáciu) a Agelu (náklady 2 255 eur na identickú hospitalizáciu).
Kam sa podeli štátne nemocnice?
Je dôležité dodať, že ÚHP do svojho porovnania vôbec nezahrnul štátne nemocnice. Ich nákladovosť pritom dosiahla až 2 909 eur, čiže rovnaká hospitalizácia stojí v štátnej nemocnici o 30% viac ako v neštátnej. To znamená vyššie dlhy, prípadne menej ošetrených pacientov za tie isté peniaze.
ÚHP argumentuje tým, že „univerzitná nemocnica drží kapacity pre prípadné komplikácie, ktoré nie je možné plánovať“. Koľko zo závratnej nehospodárnosti štátnych nemocníc tvoria rezervné kapacity a koľko je iba obyčajné plytvanie je však téma na samostatný blog. O tom teda niekedy nabudúce.
Dočkáme sa opravy?
Otázkou zostáva i to, prečo sa ÚHP rozhodol vo svojom porovnaní použiť očividne nezmyselné dáta, najmä keď mal k dispozícii aj tie opravené? Aktuálne CKS kompletizuje dáta, ktoré budú slúžiť ako podklad pre vypracovanie analýzy za rok 2024. Už onedlho tak uvidíme, či sa ÚHP poučí z prešľapu a pripraví analýzu postavenú na správnych číslach.
Opravy sa snáď dočká aj chybná analýza za rok 2023. Nemôžeme si totiž povedať, že chyba sa už stala, analýza za ďalší rok uvedie veci na pravú mieru a preto môžeme na celú vec zabudnúť. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) je dôležitým zdrojom mnohých cenných dát a analýz, ktoré významne prispievajú k zlepšovaniu verejných politík. V tomto prípade sa však stalo, že chybné závery začali šíriť nielen politici, ale aj samozvaní analytici, ktorí rezignovali na prácu s dátami a iba nekriticky preberajú závery iných. Nezaujíma ich, že čísla sú zlé, hlavné je, že sedia do ich príbehu. Preto som ÚHP požiadal aj o revíziu pôvodnej analýzy. Bez správnych čísel a pri ignorovaní faktov sa totiž v zdravotníctve nikam nepohneme. Bude tak aj ďalej bezodnou dierou na peniaze.
Poznámka na záver:
Analýzu ÚHP, ktorá vychádza z chybných dát, nájdete tu: Sú súkromné nemocnice efektívnejšie? Nie nevyhnutne | Ministerstvo financií Slovenskej republiky