Univerzitné nemocnice riešia prípady, ktoré by pokojne zvládli aj ich menšie regionálne kolegyne. V tom by nebol problém, ak by nás to nestálo o polovicu viac. Za ušetrené peniaze by sa mohla zabezpečiť inovatívna liečba pre tých, ktorí ju potrebujú.
Pred dvoma mesiacmi som upozornil, že čísla Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorými porovnával hospodárnosť nemocníc za rok 2023, sa nezhodujú s realitou. Vychádzali totiž z chybných dát. Opravy sme sa síce nedočkali, no ÚHP sa rozhodol vychádzať zo správnych čísel aspoň pre rok 2024. Aké sú teda závery štátnych analytikov?
Hneď v úvode ich novej analýzy sa dočítame, že „lepšie hospodárenie súkromných nemocníc je dôsledkom najmä vyšších úhradových sadzieb“. Treba upozorniť, že to neplatí pre všetky súkromné nemocnice rovnako, navyše ide iba o jednu stranu mince. Na hospodárenie zdravotníckych zariadení totiž nemajú vplyv len ich príjmy, ale aj výdavky.
Najprv sa teda pozrime na príjmy populistami toľko kritizovaných súkromných nemocníc. Priemerná úhrada za štandardizovanú hospitalizáciu v regionálnych nemocniciach bola v roku 2024 vo výške 2 971 eur. Najhoršie v rokovaniach s poisťovňami obstáli nemocnice VÚC, ale podpriemerne boli platené aj nemocnice Penty. Naopak, výnimočné úhrady sa podarilo vyrokovať Agelu, najmä vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
Teraz sa pozrime na druhú stranu mince – náklady nemocníc. Pretože aj od tých závisí, či je dané zariadenie v zisku, alebo produkuje stratu. V analýze nákladov ÚHP pribudli fakultné nemocnice, ktoré tam predtým chýbali. Žiaľ, čísla o hospodárení univerzitných nemocníc ostali opäť vynechané. Keďže ich náklady sa dajú nájsť z iných zdrojov, k číslam ÚHP som ich doplnil.
Náročnosť je zohľadnená
Aj pri nákladoch hovoríme o štandardizovanej hospitalizácii. Slovo „štandardizovaná“ je obzvlášť dôležité, keďže vďaka štandardizácii sa dá efektívnosť nemocníc veľmi dobre porovnať. Využíva sa na to systém DRG, kedy sa každá hospitalizácia upravuje koeficientom náročnosti. Napríklad, pôrod novorodenca s hmotnosťou 1 kg sa počíta za 5 štandardizovaných hospitalizácií, transplantácia srdca za 10. Čísla nižšie tak porovnávajú náklady nemocníc spôsobom, ktorý plne zohľadňuje náročnosť jedného výkonu. Vyzerajú takto:
Nákladovo najefektívnejšie vyšli nemocnice v kategórii „Ostatné“. Ide prevažne o malé nemocnice v menších mestách, napr. Snina, Revúca, Sobrance, Veľký Krtíš či Nové Mesto nad Váhom. Výsledok je prekvapivý, keďže tieto nemocnice nedosahujú úspory vďaka rozsahu výkonov, neťažia z centrálneho riadenia a občas zaznieva, či by nebolo lepšie ich zavrieť. Zrejme ich tento „boj o prežitie“ prinútil optimalizovať procesy a rozsah poskytovanej starostlivosti až do takej miery, že dosahujú pozoruhodnú hospodárnosť.
Druhou najefektívnejšou skupinou sú nemocnice Penty. Medzi nimi nie je započítaná tá v Boroch – tá sa totiž ešte v roku 2024 rozbiehala, nefungovala na „plný výkon“, a preto by čísla už zabehnutých zariadení skresľovala. Tesne za nemocnicami Penty nasledujú tie vlastnené Agelom. V porovnaní s Pentou je v nich každá štandardizovaná hospitalizácia o zhruba 60 eur nákladnejšia, príjmy sú však ešte vyššie.
Spomedzi regionálnych nemocníc sú na tom najhoršie nemocnice VÚC. Tie minú na štandardizovanú hospitalizáciu o 132 eur viac ako nemocnice Penta Hospitals aj keď neposkytujú komplexnejšiu zdravotnú starostlivosť. Nejde pritom „o fazuľky“. Keby dokázali hospodáriť rovnako efektívne ako nemocnice Penty, ročne by ušetrili zhruba 7,5 milióna eur. Nedá sa teda povedať, že nízke príjmy z poisťovní sú ich jediný problém. Nemocniciam Penty ostane z každej hospitalizácie o 300 eur viac ako nemocniciam VÚC – 56% rozdielu pramení z lepších platieb, ale až 44% rozdielu pramení z nižších nákladov.
V náročnosti problém nie je
Úplne inou „ligou“ sú však z pohľadu nákladov na štandardizovanú hospitalizáciu štátne zariadenia. Fakultné nemocnice ich majú na úrovni 3 407 eur (zhruba o 600 eur viac ako regionálne), univerzitné 4 104 eur (zhruba o 1300 eur viac než regionálne).
Extrémne vysoké náklady v univerzitných nemocniciach sa často ospravedlňujú tým, že v nich končia tie najzávažnejšie prípady. Opäť pripomínam, že náročnosť diagnózy je už pri porovnávaní nákladov zohľadnená štandardizáciou hospitalizácie. Za zložitý prípad tak univerzitná nemocnica nedostane „tabuľkových“ 4 104 eur, ale násobne viac.
Druhým dôležitým faktom je, že podiel výnimočných diagnóz, ktoré v univerzitných nemocniciach právom končia, dosahuje iba 4 % zo všetkých prípadov, ktoré riešia. Naopak, až 77 % ich výkonov predstavujú zákroky, ktoré zvládne regionálna nemocnica.
Koľko teda stojí „slepák“?
Dobrým príkladom je bežná apendektómia, ľudovo povedané: vyoperovanie slepého čreva. Tento zákrok sa v systéme DRG počíta za 0,75 hospitalizácie.
V prepočte na eurá to znamená, že verejné zdravotné poistenie, na ktoré sa všetci skladáme cez odvody zo mzdy, stojí tento zákrok v nemocniciach Penty 2050 eur. V Ageli je to 2 100 eur, v nemocniciach VÚC 2 150 eur, vo fakultných nemocniciach 2 555 eur. A v univerzitných nemocniciach až 3 075 eur, čo je presne o 50 % viac ako v nemocniciach Penty. Na každom jednom „slepáku“ zoperovanom v Košiciach by bolo možné ušetriť približne 650 eur, keby sa zoperoval v 15 minút autom vzdialenej nemocnici v Šaci.
V čom je teda problém?
Prečo sú ale náklady na hospitalizáciu v univerzitných nemocniciach tak vysoké? Ide o kombináciu viacerých faktorov, ktoré pomenoval ÚHP v inej svojej analýze. Najdôležitejšia je nízka produktivita práce. Od roku 2015 stúpol počet zamestnancov v štátnych nemocniciach o 22 %, no počet hospitalizácií klesol o 12 %. Vývoj v čase odkrýva graf ÚHP:
Ďalším faktorom je samotná cena práce. Lekárski odborári sú dlhodobo veľmi úspešní v presadzovaní svojich podmienok, vďaka čomu dosahoval v roku 2023 priemerný plat lekára 3,2-násobok slovenskej priemernej mzdy. V Česku to bol 2,5-násobok, v Poľsku 2,3-násobok a v Nemecku dokonca iba 1,7-násobok priemernej mzdy v danej krajine.
Najnovším memorandom s vládou si odborári vydobyli aj skrátenie pracovného času v štátnych nemocniciach, kvôli čomu bude väčšia časť z odpracovaného času vykázaná ako nadčas. Ten je platený o 25 až 35 % lepšie ako práca počas bežnej pracovnej doby. Aj kvôli tomu budú štátne nemocnice dlhodobo menej efektívne a budú mať za rovnaké zákroky oveľa vyššie náklady. Na tie sa poskladáme my všetci nielen cez zvýšené zdravotné odvody, ale aj vo forme dlhých čakacích lehôt na operácie. Lebo aj to je jedným z následkov prejedania peňazí v systéme štátneho zdravotníctva. Je preto škoda, že niektorí predstavitelia štátu sa nielenže snažia tento stav betónovať, ale dokonca sa odmietajú o týchto problémoch čo i len rozprávať. O tom však píšem tu.
Zdroje:
- ÚHP – analýza hospodárnosti za rok 2024
- https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/blogy-uhp/2025/rozdiely-platbach-nemocniciam-zvacsuju/
- ÚHP – revízia výdavkov na nemocnice
- https://www.mfsr.sk/files/sk/financie/hodnota-za-peniaze/revizie-vydavkov/revizia_nemocnice.pdf
- CKS – dáta o produkcii a nákladovosti nemocníc za rok 2024
- https://www.cksdrg.sk/sk/documents/file/N%C3%A1kladov%C3%A9_%C3%BAdaje_pre_kultiv%C3%A1ciu_DRG?id=588
- CKS – dáta o úhradách zdravotných poisťovní za rok 2024
- https://www.cksdrg.sk/sk/documents/file/Metodika_Vstupne_udaje_pre_vypocet_ZS_pre_rok_2026?id=558