Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), Ľubomír Andrassy, dlhodobo komentuje fungovanie slovenského zdravotníctva spôsobom, ktorý je v rozpore nielen s realitou, ale aj výsledkami kontrol úradu, ktorý sám riadi. Nepomohla výzva zdravotníkov siete Penta Hospitals, aby sa držal faktov, či ponuka na verejnú diskusiu. Pán Andrassy realitu ignoruje. Tým odvádza pozornosť od skutočných problémov systému a brzdí ich riešenie. Preto v sérii blogov rozoberám fakty, ktoré pán Andrassy nechce počuť.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), Ľubomír Andrassy, dlhodobo komentuje fungovanie slovenského zdravotníctva spôsobom, ktorý je v rozpore nielen s realitou, ale aj výsledkami kontrol úradu, ktorý sám riadi. Nepomohla výzva zdravotníkov siete Penta Hospitals, aby sa držal faktov, či ponuka na verejnú diskusiu. Pán Andrassy realitu ignoruje. Tým odvádza pozornosť od skutočných problémov systému a brzdí ich riešenie. Preto v sérii blogov rozoberám fakty, ktoré pán Andrassy nechce počuť.
V mojom prechádzajúcom texte som uviedol na pravú mieru prvé tri nepravdivé tvrdenia Ľubomíra Andrassyho, dnes sa pozriem na ďalšiu trojicu:
- „Štátne nemocnice robia najťažšie zákroky, ale dostávajú menej peňazí, než by si zaslúžili.“
Už v predchádzajúcom blogu som vysvetlil, že štátne nemocnice dostávajú za rovnaké výkony viac peňazí než súkromné, hoci pacient dostane identickú starostlivosť (Všimli si to napríklad aj novinári: Za operáciu slepého čreva zaplatíte v jednej nemocnici dvojnásobne viac ako v druhej). Platí teda povestné, že ak dvaja robia to isté, neznamená, že ich odmena je rovnaká. Situácia je však presne opačná, než pán Andrassy tvrdí. Rozdiel nie je malý – štátne nemocnice dostávajú o 17 – 40 % vyššie platby než súkromné zariadenia. Zložité výkony pritom tvoria len malý podiel – v univerzitných nemocniciach sú to 4 % a vo fakultných 0,4 % všetkých prípadov.
Systém pritom pamätá aj na to, že nemocnica si za zložitú hospitalizáciu zaslúži viac peňazí než za jednoduchú. Na to slúži tzv. DRG – zaradenie hospitalizovaných pacientov do skupín s podobnou klinickou náročnosťou a nákladmi na liečbu. Za náročný prípad, ktorý si logicky vyžaduje aj vyššie náklady zo strany zdravotníckeho zariadenia, nemocnica dostane aj adekvátne vyššiu úhradu. Preto nie je možné hovoriť, že štátne nemocnice na náročných pacientov finančne doplácajú.
- „NKÚ pracuje s faktami a dôkazmi, jeho dáta nikto nespochybnil. Ak si niekto účelovo vyberá iné obdobie, nie je to už naša zodpovednosť.“
Problémovými nie sú fakty, dôkazy a dáta NKÚ, ale výroky jeho predsedu, ktoré sa rozchádzajú so závermi jeho vlastného úradu. Oficiálne kontroly totiž nikdy v plnej miere nepotvrdili tvrdenia, v takej podobe, ako ich Ľubomír Andrassy verejne prezentuje. Príkladom môžu byť už skôr vyvrátené vyhlásenia, že štátne nemocnice sú horšie platené než tie súkromné, ktoré sú v priamom rozpore aj so štatistikami Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten vo svojich analýzach správne porovnával skupiny nemocníc rozdelené podľa vlastníctva a nie individuálne nemocnice ako to spravil NKÚ. Iba tak sa dá objektívne posúdiť, ktoré skupiny nemocníc sú nadpriemerne a ktoré podpriemerne. Otázka teda znie: kto si v skutočnosti účelovo vyberá príklady na porovnávanie?
- „Údaje za rok 2024 ešte nie sú k dispozícii.“ (povedal Ľubomír Andrassy v októbri 2025)
Sú! Na prvý pohľad možno nevinný omyl, v skutočnosti zásadné tvrdenie, ktoré dobre ilustruje to, ako pán Andrassy pracuje s faktami. Spomínané údaje sú totiž dostupné od mája 2025, kedy Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejnil prehľady efektívnych sadzieb a úhrad za uplynulý rok. Tvrdenie, že dáta nie sú k dispozícii, je preto nepresné a zavádzajúce. Iba podčiarkuje prístup pána Andrassyho, ktorý (možno v honbe za bombastickými novinovými titulkami) našiel záľubu v ignorovaní aktuálnych čísel, prípadne v ich vytrhávaní z kontextu.
Prečo je problém, že Ľubomír Andrassy nehovorí v týchto veciach pravdu?
Ľubomír Andrassy už nie je (?) oficiálne politikom, prípadne hovorcom či poradcom niektorého z nich. To všetko sú pozície, pri ktorých je pochopiteľná snaha strhávať na seba mediálnu pozornosť. Dnes sa zaštiťuje autoritou predsedu NKÚ. Zároveň ale prezentuje svoje osobné názory, ktoré sú v rozpore nielen so zisteniami úradu, ktorý riadi, ale aj dátami iných štátnych inštitúcií. Fakty, ktoré jeho príbehu nevyhovujú, nespomína, dezinterpretuje, prípadne tvrdí, že ešte nie sú k dispozícii. Zároveň sa vyhýba diskusiám, kde by mal svoje tvrdenia podložiť reálnymi číslami. Tým nielenže odvádza pozornosť od skutočných problémov, brzdí ich riešenie, no škodí dôvere v inštitúcie, čím opäť oslabuje pacientov i celý systém zdravotníctva.
Tieto nepravdy a nepresnosti pritom nie sú jediné, ktoré Ľubomír Andrassy šíri. Ďalším trom sa budem venovať v ďalšom mojom texte.
Keďže nie každý čitateľ tohto blogu musel vidieť aj ten predchádzajúci, tu je krátky sumár:
Tri nepravdy Ľubomíra Andrassyho, ktoré som už vyvrátil v predchádzajúcom blogu:
- Systém finančne zvýhodňuje súkromné nemocnice pred štátnymi.
V skutočnosti je realita úplne opačná – podľa údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dostanú štátne nemocnice za rovnakú hospitalizáciu o 455 eur viac ako súkromné.
- Súkromné nemocnice si nechávajú ľahkých pacientov, komplikované prípady posielajú do štátnych nemocníc.
V realite až 86 % starostlivosti tvoria výkony, ktoré poskytujú všetky nemocnice bez ohľadu na to, o aké zariadenia ide. Napríklad v Univerzitnej nemocnici v Bratislave len 3,4 % pacientov tvoria tí nároční. Z ľudí, ktorí sú ošetrení na urgente malých nemocníc, sú iba necelé 2 % preložené do fakultných a univerzitných. Žiadne „vyberanie hrozienok z koláča“ sa teda v praxi nedeje.
- „Súkromné nemocnice vyzerajú efektívne len preto, že dostávajú viac peňazí.“
Ide o kombináciu predchádzajúcich dvoch neprávd. V roku 2023 boli priemerné náklady na jednu štandardizovanú (a teda rovnako zložitú) hospitalizáciu v nemocniciach Penty 2 227 eur, zatiaľ čo štátne nemocnice na to minuli 2 909 eur. Súkromné nemocnice sa teda snažia lepšie hospodáriť. A aj keď dostávajú za rovnaké výkony menej peňazí, dokážu fungovať bez strát.