Nová analýza ÚDZS poskytuje prehľad o financovaní nemocníc a odhaľuje, ktoré nemocnice najviac benefitujú zo súčasného systému a ktoré naň naopak doplácajú.
Téma financovania nemocníc sa v posledných týždňoch dostala do popredia až vďaka tlaku lekárskeho odborového združenia (LOZ), ktoré trvá na spravodlivom financovaní nemocníc. LOZ dlhodobo vidí problém v tom, že súkromné nemocnice sú údajne platené lepšie ako tie štátne. Minulý týždeň Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) publikoval detailnú analýzu financovania nemocníc.
Ako merať výkonnosť nemocníc
Analýza ÚDZS dáva do pomeru všetky príjmy danej nemocnice a produkciu danej nemocnice meranej cez DRG klasifikačný systém. Pointou DRG systému je, že ku každej hospitalizácii priradí koeficient jej náročnosti. Tým sa zaistí, že nemocnice vykazujú normalizovaný počet hospitalizácií zohľadňujúci ich náročnosť (odborne tzv. casemix). Takže ak majú dve nemocnice rovnaký počet hospitalizácií, tak nemocnica s ťažšími diagnózami vykáže vyšší normalizovaný počet hospitalizácií ako nemocnica s ľahšími diagnózami.
Podiel príjmov nemocnice a jej normalizovaného počtu hospitalizácií predstavuje odmenu nemocnice za priemernú hospitalizáciu (odborne tzv. efektívna základná sadzba). Takže nemocnica s vyššou sadzbou je platená lepšie ako nemocnica s nižšou sadzbou, pričom je dôležité zopakovať, že náročnosť hospitalizácie je už zohľadnená. V spravodlivom svete teda budú mať všetky nemocnice rovnakú sadzbu.
Čo ukázala analýza ÚDZS
Aby bola analýza prehľadná, ÚDZS roztriedil 81 nemocníc do 7 skupín podľa vlastníkov nemocníc (Agel, Cirkev, Kraj, Mesto, Penta, Štát, Iný). Následne porovnal sadzby týchto skupín a výsledok je nasledovný:
Na prvý pohľad sa môže zdať, že cirkev s jednoznačne najvyššou sadzbou je najväčším problémom slovenského zdravotníctva a naopak mestá sú najefektívnejší prevádzkovatelia nemocníc. Väčšina čitateľov je zrejme voči tomuto záveru skeptická a úplne oprávnene. Problémom takejto interpretácie je, že medzi jednotlivými skupinami nemocníc sú obrovské rozdiely v objeme poskytnutej starostlivosti.
Napríklad skupina „Cirkev“ je zastúpená iba jednou nemocnicou s 3-tisíc hospitalizáciami a skupina „Mesto“ ma tiež iba 5-tisíc hospitalizácií. Oproti tomu skupina štátnych nemocníc má 417-tisíc hospitalizácií a druhou najväčšou skupinou sú nemocnice Penty so 109-tisíc hospitalizáciami. Síce platí, že cirkevná nemocnica je veľmi nadpriemerne platená, ale v kontexte celého sektora ide iba o relatívne malú dierku v potrubí slovenského zdravotníctva.
Vyčíslenie rozdielov v príjmoch
Na dotvorenie kompletného obrazu je teda potrebné k sadzbám priradiť aj počty hospitalizácií, aby sme získali celkové sumy prostriedkov plynúcich do jednotlivých skupín nemocníc. V roku 2023 všetky slovenské nemocnice (s výnimkou kardioústavov a onkoústavov, ktoré neboli predmetom analýzy ÚDZS) vykázali 770 660 hospitalizácií a zinkasovali za to 1 978 miliónov eur. Priemerná platba za hospitalizáciu teda bola 2 567 eur (tzv. celonárodná základná sadzba).
Otázka je, či boli tieto takmer 2 miliardy eur rozdelené spravodlivo medzi jednotlivých vlastníkov nemocníc a ak nie, tak kto získal prostriedky na úkor koho. Ak by sa táto suma rozdelila medzi nemocnice výlučne na základe produkcie, to znamená za každú normalizovanú hospitalizáciu by nemocnica dostala spomínaných 2 567 eur, vyzerali by príjmy nemocníc v členení podľa metodiky ÚDZS nasledovne:
Zo štátnych nemocníc by sa 63 miliónov eur prelialo do ostatných skupín neštátnych nemocníc, s výnimkou spomínanej cirkevnej nemocnice. Nemocnice Penty by dostali o 26 miliónov eur viac, nemocnice v pôsobnosti krajov (TSK a ŽSK) o 18 miliónov eur viac a nemocnice Agelu o 8 miliónov eur viac.
Štátne verzus neštátne vlastníctvo
Ešte výpovednejšie je mierne preskupenie nemocníc, z ktorého je zrejmé, že najhoršie platené boli stredne veľké fakultné nemocnice (Nové Zámky, Žilina, Nitra, atď.) a nemocnice finančných skupín Penta a Agel, pričom Penta v tomto súboji ťahá za kratší koniec:
Mýtus o deravom potrubí
Analýza ÚDZS teda vyvrátila mýtus o tom, že súkromné nemocnice sú platené lepšie ako tie štátne a odhalila, že deravým potrubím slovenského zdravotníctva nie sú súkromné nemocnice, ani krajské nemocnice a dokonca ani stredne veľké štátne nemocnice, ale tie najväčšie univerzitné nemocnice.
Snaha LOZ o zrovnoprávnenie financovania nemocníc teda pomôže najmä podfinancovaným fakultným nemocniciam a nemocniciam finančných skupín, ale aj neštátnym nemocniciam v pôsobnosti krajov a miest. Naopak v prípade univerzitných nemocníc by malo dôjsť k úsporám v desiatkach miliónov eur.
Zdroje