Pri papierovej komunikácii existuje väčšie riziko, že citlivé informácie sa môžu dostať do nesprávnych rúk.
Je to taký nekonečný muzikál. Už niekoľko rokov sa snažíme zaviesť plnú elektronizáciu komunikácie zamestnávateľov so zdravotnou poisťovňou, no záujem kompetentných bol doteraz veľmi vlažný.
Aktuálne má túto povinnosť zamestnávateľ len v prípade, ak má troch a viac zamestnancov. Tých ostatných, ktorí sa zubami-nechtami držia papierov, je okolo štyritisíc. Rukami našich zamestnancov tak mesačne zbytočne prejde okolo päťtisíc hárkov papiera. Čas by vedeli využiť oveľa lepšie – napríklad na komunikáciu s platiteľom, ktorý potrebuje niečo vysvetliť. Pozitívnych efektov, ktoré by priniesla plošne povinná elektronická komunikácia, je však oveľa viac.
Výrazne by sa skrátil čas spracovania výkazov, oznámení a ostatnej korešpondencie, znížili by sa náklady na ňu na oboch stranách, ubudlo by byrokracie. Niekto tie dokumenty totiž musí vytlačiť, zaniesť na poštu, tam sa tomu musia venovať, u nás musí niekto papier spracovať, prijať, nahrať do informačného systému, v prípade chyby zase problematickým spôsobom informovať klienta.
Paradoxne, pri papierovej komunikácii v celom reťazci tiež existuje väčšie riziko, že citlivé informácie o zamestnancoch sa môžu dostať do nesprávnych rúk.
Ak klient komunikuje elektronicky – teda cez elektronickú pobočku –, ide cez zabezpečené pripojenie, všetko trvá len chvíľočku. Ak nám poslal výkaz alebo oznámenie s chybami, dozvie sa to ihneď a svoje chyby môže prakticky okamžite opraviť.
Ani vám nedáva logiku, že sme za celé roky až doteraz nenašli podporu na presadenie plnej elektronizácie do legislatívy? Návrhy na jej zmenu sme neraz proaktívne predkladali, dokonca za vzácnej vecnej zhody s ostatnými zdravotnými poisťovňami. Snaha ostala nevypočutá.
Nelogickosť a paradoxnosť celej situácie umocňuje aj fakt, že aj títo „miniplatitelia“ poistného sú už dávnejšie povinní komunikovať napríklad so Sociálnou poisťovňou alebo s Finančnou správou výlučne elektronicky. Najčastejšia výhovorka, že nemajú prístup na internet, teda neobstojí. Okrem toho zdravotné poisťovne im s rozbehom elektronizácie rady pomôžu.
Že je to správna cesta, ukázala aj koronasituácia, keď sa do online priestoru presunuli aj doteraz nemysliteľné veci. Napríklad erecept začali vydávať aj tí lekári, ktorí to predtým zaryto odmietali.
Keďže plná elektronizácia znižuje byrokraciu, bolo by skvelé, keby sa zmestila do pokračovania podnikateľského „kilečka“. Mimochodom, len tak ďalej, priestoru na podobné opatrenia v prospech zamestnávateľov a podnikateľov je stále veľa.