Pani Renáta Bláhová si pravdepodobne pripravuje pôdu na vstup do politiky a snaží sa pútať na seba pozornosť. Bývalá predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z éry Igora Matoviča postupuje v duchu hesla: „Nenechám si pokaziť pekný príbeh faktami.“ Pri naháňaní politických bodov sa tak neštíti šíriť ľahko vyvrátiteľné lži. Poďme sa pozrieť aspoň na časť tých, ktoré priniesla v tomto článku .
Lož č. 1: Oligarchizácia odvodov
Už v titulku sa dozvedáme, že dochádza k „oligarchizácii zdravotných odvodov 4.0“. Autorka ďalej píše, že vláda „podľahla tlaku oligarchov a zvyšuje zdravotné odvody státisícov aktívnych občanov o ďalšie jedno percento“. To následne „pomôže generovať zisky dvoch z najbohatších slovenských miliardárov“.
Renáta Bláhová však zamlčala fakt, že zvýšenie zdravotného odvodu o jeden percentuálny bod neprinesie do zdravotníctva žiadne dodatočné zdroje. O rovnakú sumu sa totiž zníži platba, ktorú štát odvádza za svojich poistencov – deti, dôchodcov či nezamestnaných. Inými slovami, vláda na zdravotných odvodoch ušetrí a chýbajúce peniaze nechá zaplatiť pracujúcim ľuďom. Nielenže na tom nič nezarobia údajní „oligarchovia“, naprázdno vyjde aj celý sektor zdravotníctva. Žiadnych „extra 360 miliónov eur“ do systému nepritečie, takže už úvodný príbeh o oligarchizácii 4.0 nie je pravdivý.
Lož č. 2: Dôvera posiela peniaze na Jersey
Autorka rovnako nemá pravdu, keď tvrdí, že „každý tretí živnostník či zamestnanec posiela povinné zdravotné odvody cez ZP Dôvera ultrabohatej rodine do ich fondu Penta Investments v daňovom raji Jersey.“ Toto tvrdenie naznačuje, že Dôvera neplní svoje povinnosti voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, namiesto toho peniaze posiela niekam do daňového raja. Ak by si však Renáta Bláhová prečítala správu Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorú sa sama odvoláva, musela by uznať, že Dôvera v rokoch 2019 až 2023 nemocniciam vždy uhradila viac, než jej stanovuje Ministerstvo zdravotníctva SR. Buď teda túto správu nečítala, alebo si opäť vymýšľa „fakty“, ktoré vyhovujú jej príbehu.
Čerešničkou na torte je, že žiaden fond „Penta Investments v daňovom raji Jersey“ neexistuje. Penta Investments, žiadna jej spoločnosť a ani žiadna zo súkromných spoločností partnerov Penty nesídli v Jersey. Penta Investments ma sídlo na Cypre, v štandardnej krajine Európskej únie.
Lož č. 3: Dierou v systéme sú súkromníci
Samotná správa NKÚ pritom vyvracia aj populárne lži o tom, že súkromné nemocnice sú lepšie platené než tie štátne. Priamo v prílohe 3 na strane 12 je jednoznačne znázornené, že je to presne naopak – štátne nemocnice sú za rovnaké výkony platené lepšie než neštátne. A nehovorí to len táto tabuľka NKÚ – spomínaný fakt potvrdzuje aj správa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z nej vyplýva, že štátne nemocnice dostanú za rovnakú hospitalizáciu o 15 % viac peňazí než súkromné. Ak ich porovnáme len s nemocnicami Penty, rozdiel bude ešte väčší – v roku 2024 až 22 %. Tvrdiť teda, že si „oligarchovia“ vedia peniaze zo zdravotných odvodov “smerovať tam, kde im to vyhovuje“ je tak ďalšou lžou Renáty Bláhovej. Tieto peniaze končia tam, kde majú – u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Renáta Bláhová má však v niečom pravdu – keď volá po reformách a odvoláva sa na konštatovanie zo správy NKÚ, že „zdravotníctvo sa stalo čiernou dierou na peniaze a čím viac miliárd v ňom mizne, tým sa kvalita zdravotnej starostlivosti – nie, nezlepšuje, práve naopak“. Ja ešte dodám, že k tomuto záveru dospela aj analýza z dielne Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR. Čiernou dierou však opäť nie sú súkromníci, ako sa snaží vykresliť pani Bláhová, ale štátne nemocnice s čoraz nižšou produktivitou práce.
ÚHP totiž upozorňuje (graf 22, strana 27), že v štátnych nemocniciach stúpol od roku 2015 počet zamestnancov o 18 %. Počet hospitalizácií však klesol o 12 %. Ak by všetky štátne nemocnice dosahovali aspoň takú produktivitu práce ako ich tri najefektívnejšie štátne kolegyne (Trenčín, Trnava, Nové Zámky), ušetrili by vyše 250 miliónov eur. Ak by však dosiahli takú produktivitu práce, ako napríklad nemocnica Penta Hospitals Michalovce, úspora by dosiahla až 400 miliónov ročne.
Príbeh Renáty Bláhovej nakoniec nesedí ani v tomto bode. Áno, slovenské zdravotníctvo skutočne potrebuje reformy a minulé vlády v tomto smere veľa neurobili. Áno, ak by reformy prebehli, odvody by nebolo potrebné dvíhať. No reformovať netreba súkromníkov, ktorí už dnes fungujú efektívne, ale štátne nemocnice, pre ktoré je to aktuálne problém.
A keď sme už pri (ne)činnosti bývalých vlád, na ktoré sa pani Bláhová sťažuje, je nutné podotknúť, že výnimočne negatívny dopad na hospodárenie v sektore zdravotníctva malo memorandum vlády s Lekárskym odborovým zväzom z konca roka 2022. Ekonomickej kondícii slovenských nemocníc tak výrazne poškodili aj kabinety Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ktoré bez výberového konania dosadili pani Bláhovú na post predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vláde a kandidátke očividne neprekážalo ani to, že na túto funkciu nemá zákonom požadované kvalifikačné predpoklady.
Preto aj jej príbeh o oligarchizácii odvodov možno vnímať ako pokračovanie jej osobného príbehu politického nominanta, ktorý na seba potrebuje pútať pozornosť aj za cenu toho, že fakty idú bokom.