Štát vyrába nové dlhy, namiesto toho, aby liečil nemocnice i pacientov

Pozrime sa spolu na to, ako tu niekto vyrába nové dlhy, namiesto toho, aby liečil nemocnice no najmä pacientov.

Konsolidácia, ktorú nedávno schválil parlament, opätovne upriamila pozornosť na slovenské zdravotníctvo. Je to pochopiteľné, keďže 360 miliónov eur chce štát „vytiahnuť“ z peňaženiek pracujúcich ľudí formou vyšších zdravotných odvodov. Menej pochopiteľný je fakt, že z médií či tribún na námestiach zaznieva, ako za to môže súkromný sektor, ktorý vraj na zdravotníctve neprimerane zarába. Zo štátu to zrazu robí dobrého vlastníka, ktorý iba dopláca na „oligarchov“. Ide pritom o ten istý štát, ktorý inak bežne kritizujeme za to, že nedokáže postaviť diaľnicu z Bratislavy do Košíc, alebo nám odporúča variť doma džem a piecť keksíky, aby sme ušetrili.

Nevadí, že hviezdami rôznych internetových memečiek sú plesnivé steny či chýbajúci toaletný papier v štátnych nemocniciach. Nevadí, že práve štátne nemocnice potrebujú verejné  zbierky, ktorých je cieľom je zabezpečiť niečo samozrejmé – napríklad aby pomedzi inkubátory s predčasne narodenými deťmi nepobehovali holuby. Nevadí, že takéto problémy súkromné nemocnice nemajú. Cieľom konsolidačného hnevu je súkromný sektor, na ten štátny sa zabúda.

Na dlhy dopláca pacient

Pritom len v prvej dvadsiatke najväčších dlžníkov Sociálnej poisťovne je 18 štátnych nemocníc. Podľa aktuálnych štatistík dlžia takmer 640 miliónov eur. Ide o sumu, ktorá by stačila na výplatu 909 945 starobných dôchodkov v ich priemernej výške.  Dlhy v Sociálnej poisťovni však nie sú jediné, ktoré štátne nemocnice kopia. Celkové záväzky po lehote splatnosti trinástich najzadlženejších nemocníc dosiahli 832 miliónov eur a od začiatku roka do konca mája vzrástli o 135 miliónov. To sa  súkromným nemocniciam nestáva.

Neustále zadlžovanie štátnych nemocníc by bolo ospravedlniteľné v prípade, ak by dostávali menej peňazí než súkromné. Všetky relevantné analýzy a dokumenty štátnych inštitúcií však dokazujú opak, k čomu sa vrátim v niektorom z budúcich blogov.

Sú to teda vysoké dlhy, tvorené napriek vyšším príjmom, ktoré stoja nielen za zlým technickým stavom štátnych nemocníc, no sú aj príčinou dlhších čakacích lehôt a 80 tisícok ľudí márne čakajúcich na hospitalizáciu.

Vyššie odvody, z ktorých má pacient nulu

V tejto neutešenej situácii prišiel štát s konsolidáciou, v rámci ktorej plánuje na zdravotných odvodoch vybrať od ľudí spomínaných 360 miliónov eur navyše. Z tejto sumy však pacient získa nulu. Vláda totiž znižuje o 360 miliónov svoju platbu za poistencov štátu. Nič teda nepôjde na zdravotnú starostlivosť, všetko sa minie na plátanie dlhov, ktoré navyše ani nemusia pochádzať z nemocníc. Aj preto už štát priznal, že zvýšené odvody budú príjmom štátneho rozpočtu a nepôjdu automaticky do zdravotníctva.

Na vyšších odvodoch tak logicky nič nezarobia ani údajní oligarchovia, ako sa v ostatnom čase snažia niektorí ľudia naznačiť. Nula je totiž nula bez ohľadu na to, či z nej dostanete 100 alebo len 30 %, ako populisticky zaznieva v uplynulých týždňoch.

Na pacientovi sa šetriť nesmie

V dobe, kedy sa štát rozhodol zvýšené odvody pracujúcich jednoducho prejesť, je cesta zo slepej uličky zdravotníctva zložitá, no jasná. Na pacientoch sa šetriť nesmie, preto treba ubrať nielen z populistických vyhlásení a politických dogiem, ale aj z neefektivity a byrokracie predovšetkým v štátnych nemocniciach.

Priestor na to existuje, stačí zopár čísel na ilustráciu:

  • V roku 2024 mali štátne nemocnice o 15 % vyššie úhrady než všetky súkromné.
  • Tento prepočet zohľadňuje náročnosť jednotlivých zákrokov. Neplatí preto, že štátne nemocnice potrebujú viac peňazí, pretože robia „zložitejšiu medicínu“ než tie súkromné.
  • Z peňazí, ktoré štátne nemocnice dostali, využili necelých 86 %.
  • Znamená to 55-tisíc neuskutočnených hospitalizácií v situácii, kedy na ne čaká približne 80-tisíc ľudí.
  • Pacienti ani peniaze tak štátnym nemocniciam nechýbali, chýbal výkon. Ten podľa najaktuálnejších dát za prvých šesť mesiacov 2025 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou naďalej prepadá.

Po recept na zlepšenie pritom netreba chodiť ďaleko. Ak by sa štát inšpiroval najlepšími z vlastných nemocníc, dokázal by ušetriť 233 miliónov eur ročne. Alebo, ešte lepšie, ošetril by o 66-tisíc pacientov viac. V prípade, že by štátne nemocnice dosiahli produktivitu práce nemocnice Penta Hospitals Michalovce, úspora by dosiahla až 400 miliónov ročne. To je o 40 miliónov eur viac, než je odhadovaný ročný výnos zo zvýšených zdravotných odvodov.

Namiesto zvyšovania efektivity však sledujeme nebezpečný trend, keď počet administratívnych pracovníkov v štátnych nemocniciach stúpol o 39 %, zatiaľ čo počet sestier klesol v absolútnych číslach o 3 %, v prepočte na jedného lekára až o 17 %. Naše skúsenosti pritom potvrdzujú, že lekár bez sestry má prinajlepšom polovičný výkon. Aktuálny trend je tak jasný – viac úradníkov a menej sestier možno znamená viac vybavených papierov, istotne nie viac ošetrených pacientov.

Peter Lednický