Samotný štát nemá ani finančné ani personálne kapacity, aby zabezpečil kvalitnú zdravotnú starostlivosť v potrebnom rozsahu.
Viete si dnes predstaviť, ako by to vyzeralo, keby na trhu existovala iba jedna banka, a aj to štátna? Alebo iba jeden štátny mobilný operátor? Bohužiaľ, v niektorých sektoroch slovenského zdravotníctva je toto bežný stav. Pritom výsledok monopolu štátu je viditeľný každý deň. Nedôstojné priestory nemocníc, nízka dostupnosť zdravotnej starostlivosti a podľa správy Európskej komisie 11-tisíc odvrátiteľných úmrtí ročne.
Medzi týmito zbytočnými tragédiami vyčnievajú mozgové príhody a infarkty myokardu, ktoré sú na Slovensku hlavnou príčinou úmrtí. Pritom každých 45 minút zomrie na tieto ochorenia jeden človek vo veku do 70 rokov zbytočne. Mnohí pacienti sa totiž na liečbu nedostanú včas, keďže u nás tzv. stroke a kardiovaskulárne centrá chýbajú.
Len pre porovnanie – v Českej republike dnes na jedno centrum pripadá asi 450-tisíc a v Bulharsku dokonca 250-tisíc obyvateľov. Na Slovensku je to až 980-tisíc obyvateľov. Samotná Praha mala dosiaľ viac centier ako celé Slovensko spolu. Výsledkom je, že kým na tieto výkony sa v Českej republike čaká dva týždne, na Slovensku je čakacia doba šesť až deväť mesiacov.
Konkurencia zachraňuje životy
Je preto skvelou správou, že minulý piatok sa na pôde bratislavskej nemocnice ProCare Medissimo otvorilo nové Centrum intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby (CINRE), ktoré je zamerané práve na tieto diagnózy. Vďaka moderným technológiám a špičkovým odborníkom sa stalo najkomplexnejším medicínskym zariadením pre miniinvazívnu liečbu cerebrovaskulárnych ochorení na Slovensku. A otvoril ho súkromný investor.
CINRE je dnes siedmym pracoviskom pre mozgové príhody a infarkty srdca na Slovensku. Aby sme však dosiahli odporúčanú dostupnosť 420-tisíc obyvateľov na jedno centrum, malo by ich byť na Slovensku aspoň 10 až 12. Navyše, postupom rokov sa ich potreba bude ďalej zvyšovať, keďže mozgové príhody a infarkty myokardu dnes patria k najrýchlejšie rastúcim ochoreniam.
Je pritom zrejmé, že samotný štát nemá ani finančné ani personálne kapacity, aby takúto starostlivosť zabezpečil v potrebnom rozsahu. Odpoveďou sú súkromné investície, ktoré do zdravotníctva prinášajú potrebnú konkurenciu. Treba si na to spomenúť vždy, keď niekto bude hovoriť o „vyzobávaní hrozienok“ zo zdravotníctva či „úteku lekárov“ zo štátnych nemocníc.
Lebo tak ako v bankách či pri mobilných operátoroch aj v zdravotníctve zvyšuje konkurencia kvalitu a dostupnosť služieb. S tým rozdielom, že v zdravotníctve to znamená viac zachránených životov pacientov.