Vláda SR rozhodla, že financie z Plánu obnovy a odolnosti pre zdravotníctvo poputujú prednostne do štátnych nemocníc. Štát plánuje do konca júna 2026 postaviť hrubú stavbu nemocnice Rázsochy v Bratislave za 245 miliónov eur a úplne novú nemocnicu v Martine za 325 miliónov eur. O zvyšné prostriedky vo výške 315 miliónov eur sa budú uchádzať špecializované ústavy v Bratislave a Košiciach, univerzitné a fakultné nemocnice, či desiatky regionálnych nemocníc.
Pandémia COVID-19 odhalila nedostatočnú kapacitu slovenského zdravotníctva rýchlo a efektívne reagovať na krízové situácie, čo bolo pre zvládnutie pandémie kľúčové. Slovenské nemocnice trpeli obrovským náporom covidových pacientov, zaostávala prevencia a odkladali sa aj plánované výkony. Primárnym cieľom Plánu obnovy a odolnosti bolo preto zotaviť ekonomiku a podporiť regióny, ktoré počas posledných dvoch rokov pandémia zasiahla najviac. Ako ukázal Eurobarometer, medzi top 5 zasiahnutými regiónmi spomedzi všetkých regiónov členských krajín EÚ boli Košický a Prešovský kraj. Najmenej Bratislavský kraj.
Aj napriek tomu vláda urobila politické rozhodnutie, že stovky miliónov eur z Plánu obnovy poputujú práve do Bratislavy či Martina. Rozhodnutie vlády je tak zlou správou pre milióny pacientov z drvivej väčšiny územia Slovenska, ktorí sa dnes stávajú občanmi druhej kategórie. Žiaľ, vládni predstavitelia sa nepoučili z chýb z minulosti a dnes reálne smerujeme k premrhaniu historickej príležitosti pre dlhodobo podfinancované slovenské zdravotníctvo. Z dostupných informácií je zrejmé že ani jeden projekt plne vybavenej veľkej štátnej nemocnice nie je možné zrealizovať do konca júna 2026.
V Programovom vyhlásení vlády 2020-2024 sa vláda zaviazala k výstavbe nemocnice Rázsochy v Bratislave. Na tento účel mala vyčlenené aj peniaze zo štátneho rozpočtu. Po dvoch rokoch nečinnosti a zlého manažmentu sa rozhodla na jej výstavbu využiť prostriedky z Plánu obnovy. Bratislava dnes má približne 1000 prebytkových lôžok, ktoré sú neefektívne z pohľadu nákladovosti či personálnej efektívnosti. Nemocnica Rázsochy tento problém len prehĺbi a to na úkor regionálnych nemocníc, ktorým chýba značná časť personálu a potrebné financie pre rozvoj a zlepšovanie kvality zdravotnej starostlivosti. Optimalizácia siete nemocníc nečaká na politické rozhodnutia, tá v regiónoch už prebieha. O to alarmujúcejší je fakt, že sa táto skutočnosť politickými elitami tejto krajiny prehliada.
Okrem toho dnes štát nemá pripravený projekt Rázsoch, potrebný pre úspešnú realizáciu. Náklady na výstavbu vo výške 245 miliónov eur pokrývajú len výdavky na hrubú stavbu. Dokončenie novej nemocnice si v lepšom prípade vyžiada ďalších 300 miliónov eur z peňazí daňových poplatníkov. V horšom prípade sa zopakuje scenár z minulosti a to v podobe železobetónového skeletu, s ktorým má skúsenosti nielen Bratislava, ale aj Michalovce či Žiar nad Hronom. Ďalšia vláda bude mať preto pred sebou legitímne rozhodnutie tento skelet opätovne zbúrať.
Projekt plne vybavenej nemocnice v Martine, na ktorý vláda vyčlenila ďalšie stovky miliónov eur, je potrebný pre zlepšenie zdravotnej starostlivosti v regiónoch, avšak nerealizovateľný v režime plne vybavenej nemocnice v termíne jún 2026, ktorý je podmienkou Európskej komisie pre čerpanie financií. Opäť tak hrozí, že nemocnica bude musieť byť dokončená v neskoršom termíne z peňazí daňových poplatníkov.
Dnes nám tak reálne hrozí výstavba nemocníc iba na úrovni železobetónových skeletov, ktoré budú potrebovať na plnú dostavbu minimálne dvojnásobok verejných zdrojov.
Desiatky regionálnych nemocníc však dnes majú pripravené kvalitné projekty, ktoré sú realizovateľné do konca júna 2026. V regiónoch by bolo možné zároveň postaviť viac zariadení, rýchlejšie a za menej peňazí, kvôli nižším nákladom na lôžko.
Nemocnice Svet zdravia plánovali z financií z Plánu obnovy postaviť dve úplne nové nemocnice v Humennom a Rimavskej Sobote, dva lôžkové pavilóny v Spišskej Novej Vsi a v Michalovciach, či zrekonštruovať oddelenie intenzívnej starostlivosti v topoľčianskej nemocnici. Rozhodnutím vlády sa šance na realizáciu týchto projektov znížili na minimum a to aj napriek tomu, že práve naša sieť nemocníc disponuje znalosťami a skúsenosťami, ktoré sú potrebné napríklad pre úspešné dokončenie úplne novej modernej nemocnice v stanovenom termíne. Po dokončení nemocníc vieme garantovať aj ich udržateľnú prevádzku, čo v prípade štátnych nemocníc nie je štandardnom a vyžaduje si pravidelné kolá oddlžovania. Tie za posledných 20 rokov musel štát oddlžovať sumou vyššou ako 2,2 miliardy EUR.
Sme presvedčení, že z Plánu obnovy a odolnosti sa stal nástroj politického boja čo vedie k nespokojnosti nielen pacientov, ale aj zdravotníkov, ktorí už dnes odchádzajú za lepšími pracovnými podmienkami do zahraničia.
Naďalej však veríme, že celková suma na projekty nemocníc z Plánu obnovy bude prideľovaná na základe vopred definovaných a transparentných kritérií zohľadňujúcich pripravenosť projektu, kompatibilitu s optimalizáciou siete nemocníc a aj ekonomickú efektívnosť prevádzky.
