V roku 2024 šlo do slovenského zdravotníctva približne 8 miliárd eur. Verejní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti získali 2,5 miliardy eur. Ako upozornil aj magazín Medicína, najviac si „z koláča odhryzli“ štátne nemocnice, konkrétne 2 miliardy eur. Minuli však ešte o 10 % viac a výsledkom je strata na úrovni 200 miliónov. Keďže sa to deje dlhodobo, je potrebné ich pravidelne oddlžovať zo štátneho rozpočtu, pričom ich „sekeru“ uhradia daňoví poplatníci – teda my všetci.
Zostávajúcich 5,5 miliardy smerovalo do „súkromných rúk“. Z tejto sumy necelé dve miliardy šli na lieky a zdravotnícke pomôcky pre pacientov. Zostávajúcich 3,6 miliardy eur si medzi sebou rozdelilo takmer 7-tisíc súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ak sa pozrieme na ich účtovné závierky za rok 2024, zistíme, že vytvorili prevádzkový zisk 662 miliónov.
Súkromné nemocnice sú posledné
Na prvý pohľad sa tak môže zdať, že kým štátne nemocnice majú problém prežiť, tie súkromné na zdravotníctve kráľovsky zarábajú. Ostatne, toto sa nám snažia vsugerovať nielen politici, ale napríklad aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu (bližšie som o tom písal TU a TU). Ak si však tieto veľké čísla rozmeníme na „drobné“, zistíme, že to nie sú zďaleka nemocnice, ktoré v zdravotníctve zarábajú najviac. Najlepšie marže totiž majú bežné ambulancie. Čísla hovoria jasne:
- Až 6 600 zo 7 000 súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tvoria ambulantní lekári.
- Zo spomínaných 3,6 miliardy eur, ktoré u súkromníkov končia, síce získali iba 41 % (1,5 miliardy eur), no ich podiel na zisku bol až 72 % (480 miliónov eur).
- Dosiahli tak prevádzkovú maržu 33 %.
Tých, ktorí im idú závidieť, však trochu pribrzdím. Treba si uvedomiť, ako je na Slovensku nastavený daňovo-odvodový systém. Pre mnoho ambulantných lekárov, ktorí svoje ambulancie vlastnia, je výhodné vyplácať si iba minimálnu mzdu. Zvyšok zisku si vyplácajú vo forme dividendy, aby nemuseli štátu odvádzať vysoké odvody a dane. A to tlačí maržu ambulancií nahor. O koľko presne, to môžeme iba hádať.
„Veľkých“ poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bolo 360. Patria medzi ne nemocnice, polikliniky, zariadenia jednodňovej chirurgie, kúpele, zdravotnícke laboratória, atď. V roku 2024 získali spolu 2,1 miliardy eur. To je síce o 600 miliónov eur viac ako dostali ambulancie, no stačilo to iba na zisk vo výške 183 miliónov eur a maržu necelých 9 %. To je v porovnaní s ambulanciami necelá tretina, čo je obrovský rozdiel aj keď zvážime skôr spomínanú daňovo-odvodovú optimalizáciu. Medzi súkromníkmi sú najziskovejšie záchranné služby (16 % marža), nasledujú kúpele* (14 %) a top trojku uzatvárajú polikliniky (13 %). Nik z nich sa teda nedostal ani na polovicu marže, s akou pracujú ambulancie. Úplne najhoršie na tom boli nemocnice s maržou 4 %. Paradoxne teda segment s najvyššími investičnými a prevádzkovými nákladmi v celom zdravotníctve je zároveň najmenej ziskovou časťou súkromného sektora.
*DOPLNENIE:
V spomínaných 3,6 miliardách eur tržieb súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sú započítané aj doplatky pacientov a platby samoplatcov. Tie tvoria vo všetkých segmentoch marginálnu časť príjmov s výnimkou kúpeľov. V ich prípade tvoria príjmy mimo verejného zdravotného poistenia až tri štvrtiny tržieb, čo síce nemení pohľad na ich ziskovosť, ale dá sa povedať, že kúpele teda patria skôr do kategórie wellness a cestovného ruchu ako do kategórie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Pre férovosť je preto nutné uviesť, že väčšina ziskov kúpeľov nepramení priamo z verejného zdravotného poistenia.
Finančné skupiny sa v peniazoch nekúpu
Najväčším poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bola z pohľadu tržieb spoločnosť Penta Hospitals. Získala takmer pol miliardy eur. Dôvod je jednoduchý – ide o súhrnné tržby 14 nemocníc, 7 polikliník a dopravnej služby. Spolu dokázali zariadenia Penta Hospitals vygenerovať prevádzkový zisk vo výške 22 miliónov eur, čo predstavuje maržu 4,4 %. Do týchto čísel pritom nie je započítaná strata Nemocnice Bory, ktorá sa v roku 2024 iba rozbiehala. Ak by bola započítaná, Penta Hospitals by boli stratové.
Druhá najväčšia skupina poskytovateľov je spoločnosť AGEL SK s tržbami zhruba 400 miliónov eur. Z nich vygenerovala zisk 15 miliónov eur a maržu 3,7%. Nenávidené (finančné) skupiny, ktoré podľa mnohých politikov a médií požierajú peniaze v zdravotníctve ako rozprávkový drak princezné, tak v skutočnosti na žiadnom zlatom poklade nesedia. Podiel zariadení Penty na celkovom zisku súkromného sektora v zdravotníctve totiž predstavoval 3,3 % a Agelu 2,3 %.
Niekto môže namietať, že každý zlý drak je predsa trojhlavý, preto do týchto počtov treba zahrnúť aj poisťovňu Dôvera. V takom prípade však rozprávku kazí to, že zisk zdravotných poisťovní je zákonom obmedzený maximálne na 1 %. Oháňanie sa oligarchami je tak skutočne viac strašením než poukázaním na reálne hrozby. Cielene tak odvádza pozornosť od skutočných problémov slovenského zdravotníctva.
Dymovou clonou je aj nezmyselné odsudzovanie súkromného zisku a velebenie štátnej straty. Ak totiž prijmeme argument, že do zdravotníctva zisk nepatrí, spravíme zo straty niečo doslova želané. A to bez ohľadu na to, že strata znamená horšiu zdravotnú starostlivosť, dlhé čakacie lehoty na zákrok a prázdne lôžka v štátnych nemocniciach, ktorým chýbajú pacienti. Namiesto toho, aby sme tieto problémy riešili, budeme radšej hľadať vinníka v niekom, kto hospodári zodpovedne a netvorí stratu. Čo už na tom, že jeho marža patrí v sektore medzi tie najnižšie.