Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy akoby znova chcel byť politikom, ktorý sa prirodzene snaží na seba strhávať mediálnu pozornosť. A to aj za cenu, že nie vždy povie (celú) pravdu. Týmto spôsobom komentuje fungovanie slovenského zdravotníctva a vyhýba sa diskusii, kde by mal svoje výroky obhájiť. Tým zahmlieva skutočné problémy, ktorým zdravotníctvo čelí a pomáha zachovať súčasný nelichotivý stav. Preto v sérii blogov dávam na pravú mieru príbehy, v ktorých pán Andrassy dáva fakty na druhú koľaj.
V prvých dvoch dieloch môjho „blogového miniseriálu“ (nájdete ich TU) som rozobral prvých šesť neprávd, ktoré Ľubomír Andrassy neustále šíri. Dnes ho uzavriem záverečnou trojicou:
1. „V Spišskej Novej Vsi funguje nemocnica vyššieho územného celku. Súkromný prevádzkovateľ však neinvestoval do nemocnice ani euro.“
Penta Hospitals buduje v Spišskej Novej Vsi novú nemocnicu, ktorá zostane vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja. Ide o tretí najväčší investičný projekt z Plánu obnovy v slovenskom zdravotníctve. Stáť bude 72 miliónov eur – ministerstvo zdravotníctva naň vyčlenilo 48 miliónov, zostávajúcich 24 miliónov doplatí Penta, ktorá bude nemocnicu prevádzkovať. Týchto 24 miliónov je podľa pána Andrassyho „ani euro“? Nejde pritom o žiadnu novinku, táto informácia prebehla médiami už v lete. Prečo si p. Andrassy takúto zásadnú vec neoveril, prečo sa nespýtal priamo Penta Hospitals? Ťažko veriť, že si to nevšimol, najmä ak ide o mesto, v ktorom bol niekedy poslancom…
2. „Ak súkromníci tvrdia, že od štátu nič nedostali, treba pripomenúť príspevky od samospráv a 212 miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti – aj to sú predsa verejné zdroje, z ktorých čerpali.“
Príkladom, ako sa používajú peniaze z Plánu obnovy, je aj vyššie spomínaná nemocnica v Spišskej Novej Vsi. Kým napríklad košický župan a primátor mesta investíciu vítajú, keďže zlepšuje dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti v regióne, Ľubomír Andrassy má opäť „ťažké srdce“ na súkromníkov. Jeho vyjadrenia totiž znejú, akoby tieto peniaze šli do ich vreciek a nie do lepších služieb pre pacientov. Veď nemocnice slúžia všetkým, bez ohľadu na politické presvedčenie, zdravotné poistenie či majetkové pomery občanov!
Navyše, samosprávy na prevádzku súkromných nemocníc neprispievajú. Práve naopak, vstup súkromného kapitálu do týchto zariadení priniesol vyšším územným celkom finančnú úľavu. Napríklad, keď Penta prevzala pred viac ako 13 rokmi zadlžené krajské nemocnice, splatila ich vtedajšie dlhy voči Sociálnej poisťovni a zaviedla zodpovedné hospodárenie. Krajom tým ubudla výrazná finančná záťaž, ktorá predtým ohrozovala ich rozpočty. Na druhej strane, župy s nemocnicami bez súkromného prevádzkovateľa musia svoje zariadenia dotovať – bez toho by v roku 2023 vykázali stratu viac ako 14 miliónov eur.
3. „Peniaze z verejného zdravotného poistenia by nemali slúžiť na tvorbu zisku.“
Zisk tvoria lekári, nemocnice aj zdravotné poisťovne. V čase opakovaných konsolidácií je namieste hovoriť skôr o finančnej rezerve, ktorá umožňuje lekárom, nemocniciam aj zdravotným poisťovniam zvládnuť náročné obdobia tak, aby zabezpečili zdravotnú starostlivosť pre pacientov- poistencov. Každopádne zisk zdravotných poisťovní ako taký je nielenže zákonom povolený, prísne regulovaný, no hlavne je znakom zodpovedného hospodárenia. Ak by nemali mať nárok na zisk, akú motiváciu by mali, aby netvorili stratu? A z čoho by mali platiť nové služby a lepšiu zdravotnú starostlivosť?
Vytvárať primeraný zisk umožňuje poisťovniam tak slovenská ako aj európska legislatíva. Nielenže nesmie presiahnuť 1 % z úhrad verejného zdravotného poistenia, no vypláca sa až po zaplatení všetkých záväzkov voči pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Nie je preto možné nezaplatiť napríklad za hospitalizáciu a vyplatiť si zisk. Tento mechanizmus súkromné poisťovne motivuje, aby svoje záväzky uhrádzali riadne a načas.
Prečo je problém, že Ľubomír Andrassy nehovorí v týchto veciach pravdu?
Nepravdy, ktoré som rozobral vyššie, ale aj tie z predchádzajúcich blogov, ukazujú jedno: Ľubomír Andrassy akoby z princípu nemal rád súkromný kapitál v zdravotníctve. A v súlade s princípom „kto chce psa biť, palicu si nájde“ vytrháva fakty z kontextu, iné zamlčiava či prekrúca úplne naopak. Ak by bol stále politikom, ktorý sa vo svojom životopise hrdí publikáciou Politická komunikácia a volebný marketing, dali by sa jeho výroky vnímať ako snaha získať čo najviac voličov.
Ľubomír Andrassy je predsedom Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý by mal ctiť fakty. V opačnom prípade iba odvádza pozornosť od skutočných príčin, ktoré slovenské zdravotníctvo stoja peniaze a zhoršujú starostlivosť o pacientov. A to je privysoká cena za niekoľko bombastických titulkov v novinách.
Hlavné nepravdy Ľubomíra Andrassyho, ktoré som vyvrátil v predchádzajúcich blogoch:
1. Systém finančne zvýhodňuje súkromné nemocnice pred štátnymi. Preto aj vyzerajú efektívne.
V skutočnosti je realita úplne opačná – podľa údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dostanú štátne nemocnice o 455 eur viac ako súkromné. Dobré hospodárenie súkromných nemocníc je dané ich nižšími nákladmi. Nemocnice Penty mali v roku 2023 priemerné náklady na jednu štandardizovanú (a teda rovnako zložitú) hospitalizáciu 2 227 eur, štátne nemocnice až 2 909 eur.
2. Súkromné nemocnice si nechávajú ľahkých pacientov, komplikované prípady posielajú do štátnych nemocníc.
Až 86 % starostlivosti tvoria výkony, ktoré poskytujú všetky nemocnice bez ohľadu na to, o aké zariadenia ide. Napríklad, v Univerzitnej nemocnici v Bratislave len 3,4 % pacientov tvoria tí nároční. Z ľudí, ktorí sú ošetrení na urgente malých nemocníc, sú iba necelé 2 % preložené do tých fakultných a univerzitných.
3. Štátne nemocnice robia najťažšie zákroky, ale dostávajú menej peňazí, než by si zaslúžili.
Zložité výkony tvoria len malý podiel ich výkonov – v univerzitných nemocniciach sú to 4 % a vo fakultných 0,4 % všetkých prípadov. A za tie dostávajú zaplatené výrazne viac než za jednoduché hospitalizácie.