Aký je problém s platbou za poistenca štátu? Ako funguje prerozdeľovací mechanizmus? Čo spôsobuje, ak je zdravotníctvo podfinancované a ako to chce štát riešiť? Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera, Martin Kultan, vysvetlil v našom Penta Podcaste tému dofinancovania zdravotníctva. Zhrnutie jeho názorov si môžete prečítať v nasledujúcom texte.
Nízka platba za poistenca štátu
Časť odvodov zamestnancov putuje do zdravotných poisťovní v rámci verejného zdravotného poistenia. V prípade poistencov štátu – to znamená nezamestnaných, rodičov na materskej, detí, študentov a dôchodcov, odvádza toto poistné štát zdravotným poisťovniam. Z týchto peňazí hradí zdravotná poisťovňa všetky naše výdavky na zdravotnú starostlivosť. Zatiaľ čo ekonomicky aktívnym občanom sa na zdravotnú starostlivosť automaticky strháva 14% z ich príjmu (priemerný mesačný príspevok zamestnanca a zamestnávateľa je dokopy 140 €), za poistencov štátu štát do zdravotných poisťovní odvádza len 34 EUR mesačne.
Platba za poistencov štátu je však dlhodobo nízka, čo je podľa Martina Kultana jeden z hlavných problémov slovenského zdravotníctva. Dodáva, že za posledných 10 rokov sa táto platba nezvýšila a ide podľa neho o „jedinú kategóriu v štátnom rozpočte, ktorá dlhodobo nerastie.“
Keďže je sektor zdravotníctva regulovaný štátom, o tom, koľko peňazí štát ročne vyčlení na platbu za poistenca štátu rozhoduje len vláda a jej predstavitelia. Platba za poistenca štátu predstavuje po nedávnom údajnom dofinancovaní zdravotníctva 34 eur, čo je v porovnaní so susedným Českom, kde bola aj v dôsledku pandémie platba za poistenca štátu navýšená až na 72 EUR, enormne veľký rozdiel. Tento rozdiel vytvára nedostatok, ktorý sa prejavuje v podobe chýbajúcich lekárov, sestier, nie najlepšej kvality zdravotnej starostlivosti, nemoderného vybavenia zdravotníckych zariadení či dlhých čakacích lehôt na vyšetrenia a zákroky. Rovnako tak dnes Slovensko nemá financie na využívanie najmodernejších prístrojov či uhrádzanie liekov, ktoré sú za hranicami štandardom. Nízka platba za poistenca štátu spôsobuje v kombinácii s neefektívnym riadením štátnej zdravotnej poisťovne a štátnych nemocníc množstvo systémových problémov.
Ako funguje prerozdeľovací mechanizmus?
Martin Kultan prirovnáva princíp prerozdeľovacieho mechanizmu slovenského zdravotníctva k akémusi „algoritmu“, ktorý funguje tak, že všetky peniaze, ktoré sú vyzbierané za ekonomicky aktívnych občanov a za poistencov štátu sa medzi poisťovne prerozdelia na základe počtu ich poistencov. Poisťovne si svojich klientov nevyberajú, právo výberu má klient-poistenec. Môže ho uplatniť každý rok, ak nie je spokojný so svojou súčasnou zdravotnou poisťovňou. Výsledkom neustáleho pohybu poistencov je skutočnosť, že niektoré poisťovne majú ťažší a chorľavejší poistný kmeň, čiže viac pacientov, ktorí sú rizikoví a náchylní na väčšie výdavky vzhľadom na ich zdravotný stav. V tejto situácii je najväčšia, štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorej na základe princípu solidarity prostredníctvom prerozdeľovacieho mechanizmu prispievajú na hradenie zdravotnej starostlivosti pre jej poistencov obe súkromné zdravotné poisťovne, vrátane Dôvery. Ročne sú to stovky miliónov eur.
365 miliónov eur na dofinancovanie zdravotníctva
Generálny riaditeľ poisťovne Dôvera hovorí o populistickom návrhu štátu, ktorý vyhlásil, že do zdravotníctva naleje spolu až 365 miliónov EUR navyše, čo údajne vyrieši prehlbujúcu sa zdravotnícku krízu. Martin Kultan dodáva, že „dofinancovanie zdravotníctva miliónom eur na každý deň v roku je skôr zakrývanie reálnych problémov.“ Hoci suma v stámiliónoch eur by slovenskému zdravotníctvu mohla pomôcť, pri pohľade na zdroje financovania a ich následné využitie vieme, že problémy v slovenskom zdravotníctve sa opäť nevyriešia. Martin Kultan vysvetľuje, že tento balíček si treba rozmeniť na drobné. Nie je totiž pravdou, že do zdravotníctva štát investuje z vlastných zdrojov 365 miliónov eur a že ich efekt skutočne pocítia pacienti. Čo teda tvorí čiastku 365 miliónov a ako bude následne využitá?
- Prvú časť – 100 miliónov eur tvoria peniaze, ktoré štát vyčlenil zo štátneho rozpočtu. Tieto peniaze budú využité na navýšenie platby za poistenca štátu. Tá sa z pôvodných 31 EUR zvýši na 34 EUR.
- Ďalších 145 miliónov Eur sú však iba virtuálne peniaze, ktoré sa štát chystá vybrať na zdravotníckych odvodoch, ktoré zaplatia ekonomicky aktívni občania. Vláda očakáva, že do štátnej pokladnice príde vo forme odvodov väčší obnos peňazí, ako bolo plánované, no Martin Kultan upozorňuje, že nie je vôbec isté, že to bude práve takáto suma. Vplyv má na to aj nestabilita, ktorú vytvárajú aktuálne udalosti na Ukrajine, či neistota vo výrobnom priemysle. Túto položku zaplatia samotní zamestnávatelia a zamestnanci, nie štát.
- Poslednú časť balíka financií tvorí 120 miliónov eur (možno až 160 mil. eur), o ktoré sa zvýši základné imanie VšZP. Tá vykazuje v dôsledku neefektívneho riadenia dlhodobo vysoké straty, ktoré sa štát rozhodol vykryť z daní všetkých občanov Slovenska – nielen z daní jej poistencov. Neexistuje garancia, že tieto peniaze pôjdu na zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Skôr naopak, pôjdu na vyrovnanie dlhov štátnej poisťovne.
Vo výsledku je jasné, že štát týmto nesystémovým riešením dlhoročné zanedbávanie zdravotníckeho sektoru problém dlhodobo nevyrieši. Martin Kultan kritizuje najmä krytie dlhov VšZP, ktorá svojim neefektívnym hospodárením krajinu každoročne stojí stovky miliónov eur navyše. Najväčším problémom je, že vykrývaním strát štátnej poisťovne z daní všetkých občanov sa nielenže nedostaví želaný efekt – teda vyššia kvalita zdravotnej starostlivosti pre pacienta, ale stane sa presný opak. Platy lekárov sa nezvýšia a kvalita zdravotnej starostlivosti bude „prinajlepšom“ stagnovať.
Súkromné poisťovne v diskriminačnej pozícii
V dôsledku oddlžovania VšZP vo výške 120 mil. eur sa súkromné zdravotné poisťovne a ich poistenci dostávajú do neférovej až diskriminačnej pozície.
Dnes platí vláda za poistencov štátu pravidelne približne 100 miliónov eur mesačne, pričom tieto peniaze si prerozdelia tri zdravotné poisťovne podľa toho, koľko majú vo svojom kmeni poistencov štátu. VšZP od štátu za jeho poistencov zinkasuje približne 55 miliónov eur z celkovej sumy, no na základe princípu solidarity prerozdeľovacieho mechanizmu jej súkromné zdravotné poisťovne pošlú ďalších 15 miliónov eur mesačne. V konečnom dôsledku tak štát platí za každého svojho poistenca poisteného vo VšZP približne 40 eur, no za rovnakého poistenca poisteného v niektorej zo súkromných zdravotných poisťovní platí len 34 EUR.
Táto situácie posúva obe súkromné zdravotné poisťovne do nespravodlivého postavenia napriek tomu, že si svoje záväzky riadne plnia a navyše dokážu oproti štátnej zdravotnej poisťovni vykazovať zisk. Štát ani jednu zo súkromných zdravotných poisťovní nemusel nikdy oddlžovať a to vďaka ich efektívnemu riadeniu a hospodáreniu.
Prečo súkromné poisťovne profitujú a štátna končí v dlhu?
Riaditeľ súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera s úsmevom hovorí, že za to môže dennodenná mravenčia práca. Dôležitým aspektom je podľa neho aj fakt, že súkromné zdravotné poisťovne si naproti štátnej poisťovní uvedomujú, že drahšia zdravotná starostlivosť neznamená automaticky kvalitnejšiu starostlivosť.
Poisťovňa Dôvera sa napríklad snaží povzbudiť svojich poistencov, aby chodili na pravidelné preventívne prehliadky, ktoré u nich môžu odhaliť ochorenia v skoršom štádiu, kedy má pacient omnoho väčšiu šancu vyliečiť sa a jeho liečba je zároveň menej nákladná.
Rovnako Dôvera pravidelne vyzýva poskytovateľov zdravotnej starostlivosti – teda lekárov, k vykonávaniu lacnejších výkonov, ktorých úlohou je meranie alebo kontrola konkrétnych parametrov, napríklad meranie hemoglobínu u cukrovkárov. Týmito úkonmi dokážu lekári predísť možným komplikáciám či hospitalizácii, ktoré by v konečnom dôsledku stáli oveľa viac a opäť by spôsobili väčšie problémy najmä samotným pacientom.
Aké sú možné riešenia situácie v slovenskom zdravotníctve?
Generálny riaditeľ poisťovne Dôvera hovorí, že zvyšovať už aj tak vysoké zdravotnícke odvody pre ekonomicky aktívnych občanov (zamestnancov, živnostníkov) je v podmienkach Slovenska nemysliteľné. Podľa neho existujú tri varianty, ku ktorým by malo v blízkej budúcnosti dôjsť, aby slovenský zdravotnícky sektor dokázal fungovať a napredovať:
- Výrazné zvýšenie platby štátu za jeho poistencov. Podľa Martina Kultana by sme sa mali v tomto smere minimálne priblížiť Českej republike a významne zvýšiť platbu za poistencov štátu. Mimochodom dokopy tvoria približne 60 percent zo všetkých poistencov.
- Zavedenie doplatkov v zdravotníctve. Šlo by o doplatky za lieky v lekárňach alebo o doplatky priamo u lekárov, ktoré podľa Kultana ľudí nezruinujú a situácii v zdravotníctve by výrazne pomohli.
Zavedenie pripoistenia. Riaditeľ Dôvery hovorí aj o potencionálnom zavedení tzv. pripoistenia, ktoré by do celého procesu vtiahlo aj pacientov. Tých by motivovalo, aby sa o svoje zdravie napríklad starali viac. Ľudia by mali istú časť svojich zdravotníckych nákladov hradenú z povinného zdravotného poistenia a nad zvyškom by mali vlastnú zodpovednosť a možnosť voľby.
Viac sa dozviete v našom Penta Podcaste