Parazitovanie, lobistické ovládanie, zvýhodňovanie cez zmluvy. To sú naratívy, ktorými predseda NKÚ vysvetľuje, prečo v zdravotníctve nevidíme 2,5 miliardy eur, ktoré sme doň naliali za posledné 4 roky.
Môže za to vraj „Pentagel “ a súkromníci, ktorí si vyberajú hrozienka, štátne nemocnice na to doplácajú a, samozrejme, zisk v zdravotníctve je zlý. Stále rovnaká pesnička, ktorá len ospravedlňuje štátne úrady, ktoré zle riadia zdravotníctvo, a ešte horšie svoje nemocnice. Výsledky správnej aktivity Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) skĺzli ku konšpiráciám.
Šéf NKÚ však už nehovorí o tom, že peniaze nešli „temným silám“, ale boli použité najmä na platy lekárov, ktorí si ich vylobovali cez svoje nátlakové akcie za Hegerovej aj súčasnej Ficovej vlády. Slovenskí pacienti z nich nedostali ani euro, ani kratšie čakačky, ani inovácie, ani lepšiu starostlivosť. A ani dostupnosť starostlivosti sa, žiaľ, nebude zvyšovať.
Tvrdenie, že Penta alebo súkromné finančne skupiny si vyzobávajú hrozienka, je dlhodobo živený mýtus. A ako príklad sa dookola uvádzajú štátne nemocnice, ktorým po vyzobaní hrozienok ostáva len tá náročná medicína. Živili ho politici, ktorí nechceli opustiť biznis v štátnych nemocniciach. Takže nedovolili, aby súkromníci prevádzkovali koncové nemocnice, aby mohli dookola tvrdiť, že súkromníci nechcú a nevedia robiť najťažšiu medicínu. Aby štátne nemocnice nemali konkurenciu, aby sa nemohli porovnávať.
V Pente dokázali, že to tak nie je. Postavila sa Nemocnica Bory, aktuálne najmodernejšia v Bratislave. Máme tu aj ďalšie príklady, ako sú súkromné kardiocentrá, ktoré robia špičkovú medicínu a starajú sa o najvážnejšie chorých pacientov. Pre slovenských pacientov je len dobré, že súkromníci dokázali rozhýbať štát, a už aj ten sa pustil do výstavby nemocníc (dúfajme, že sa naozaj aj postavia, a nebudeme tu mať ďalšie Rázsochy).
Podobné je to aj s ospravedlňovaním dlhov štátnych nemocníc, ktoré vraj doplácajú na tie súkromné. Nuž faktom je, že štátne nemocnice ako celok boli a sú platené lepšie ako súkromné. To sú fakty.
Nemocnice 4. kategórie (čiže najväčšie, koncové nemocnice) mali za minulý rok priemernú úhradu viac ako o 1000 eur vyššiu ako nemocnice 1. a 2. kategórie (najmä neštátne, malé nemocnice). Presne je to 4179 eur pre veľké nemocnice a 3028 € pre tie malé.
Zdôrazňujem, že ide o priemerné platby za tú istú, rovnako náročnú starostlivosť. A to ešte štátne nemocnice dostavajú ďalšie peniaze na oddlžovanie, priame kapitálové platby a mnohé iné. Neštátnym nemocniciam sa o nich môže iba snívať.
Počúvame argumenty, že fakultné nemocnice majú mať vyššie platby, lebo vzdelávajú medikov. Výučba, samozrejme, niečo stojí, avšak tú im má hradiť ministerstvo školstva. Počúvame argumenty, že štátne nemocnice majú vyššie náklady. Áno, a čo ak nakupujú predražené prístroje, ak trpia prezamestnanosťou, ak draho platia za prevádzku, napríklad za stravu či upratovanie? Ale tieto náklady im predsa nemajú kompenzovať zdravotné poisťovne z peňazí, ktoré vyberú na odvodoch. Je to zodpovednosť manažmentu týchto nemocníc a ich prevádzkovateľov.
Úplne absurdné je tvrdenie z úst šéfa NKÚ, že revíznych lekárov nikto nevie skontrolovať, a ešte absurdnejšie, že škrtnú 20 % platieb nemocniciam. Fakty sú také, že v minulom roku sme odmietli uhradiť 1,2 % z celkového počtu hospitalizácii. A viete aký bol dôvod? Vo viac ako 80 % prípadov išlo porušenie pravidiel, ktoré definuje Ministerstvo zdravotníctva SR, čiže žiadna „zlovôľa“ poisťovne.
Na záver citát predsedu NKÚ: „Žiadny zdravotný systém vo svete nevygeneruje toľko zdrojov, aby ste si vedeli prerozdeľovať zisky. Prerozdeľovanie ziskov v zdravotníctve je amorálne, je nespravodlivé a je veľmi zlým signálom pre verejnosť.“ Dovolím si tvrdiť, že je to presne naopak.
Zisk je v každom systéme na svete (okrem pár totalitných režimov). Zisk je znakom zodpovedného hospodárenia, bez ktorého neexistuje rozvoj. Je znakom tlaku na efektívnosť, kvalitu a spokojnosť pacientov.
Zisk v zdravotníctve nie je nemorálny, je motiváciou poskytovať dobré služby. Naopak, nemorálna je strata, ktorá nám doposiaľ priniesla len zdevastované nemocnice, staré prístroje, dlhé čakanie a nespokojných pacientov.