Po sérii nepriaznivých analýz na tému spravodlivého financovania nemocníc sa na Lekárske odborové združenie (LOZ) nakoniec usmialo šťastie.
Centrum pre klasifikačný systém na Ministerstve zdravotníctva zverejnilo nekompletnú analýzu, v ktorej nezohľadnilo 191 miliónovú štátnu injekciu. Po jej započítaní by dáta opäť ukazovali to čo doteraz – systémové zvýhodňovanie zadlžených štátnych nemocníc.
LOZ si tak konečne mohol vyzobnúť hrozienko na ktorom postavil svoju argumentáciu o útlaku štátnych nemocníc a zvýhodňovaní nemocníc finančných skupín. A užíva si to.
Opiera sa pri tom o tradičné mýty o sofistikovanej medicíne, ktorú na Slovensku vedia robiť jedine štátne nemocnice a ešte sú za to aj nedostatočne zaplatené. Čo na tom, že takmer 90 % poskytovanej starostlivosti je vo všetkých nemocniciach rovnakej, či je nemocnica súkromná alebo verejná. Dobrý príbeh si LOZ nenechal pokaziť faktami ani v otázke, kto na tom celom profituje. Odpoveď neprekvapí – finančné skupiny.
Ako je to naozaj?
Odborárom ide v prvom, druhom a treťom rade o svoje platy a podmienky. Je to pochopiteľné – komu by nevyhovovalo pracovať kratšie a mať garantovaný rast platu? Netreba však zabúdať, že kvôli svojim požiadavkám a platovému automatu, ktorý je svetový unikát, nemali problém opakovane vydierať slovenských pacientov štrajkom. A dosiahli tým svoje – dnes majú vyššie platy v pomere k HDP ako ich českí či rakúski kolegovia.
Ich platový automat naďalej značne zadlžuje veľké štátne nemocnice. Samotná Asociácia štátnych nemocníc uviedla, že niektoré štátne nemocnice musia použiť viac ako 80 % z výnosov od zdravotných poisťovní na úhradu mzdových nákladov.
Platový automat lekárov je neudržateľný, varujú štátne aj súkromné nemocnice – Medicína
Toľko k otázke miznúcich odvodov. Miznú, ale inde ako sa vehementne snaží verejnosti prezentovať predseda LOZ Visolajský – na platový automat, v neefektivite a v plytvaní.
To je jeden z hlavných dôvodov, prečo pán Visolajský tak rád útočí na finančné skupiny – aby mohol zahmlievať a odvrátiť pozornosť od skutočných problémov slovenského zdravotníctva, na ktorých má LOZ svoj neodmysliteľný podiel.
Ak sa niečo zásadné v slovenskom zdravotníctve nezmení, budú tieto problémy, žiaľ, len vážnejšie. O to intenzívnejšie bude pán Visolajský usilovať o to, aby zodpovednosť preniesol na niekoho iného, napríklad finančné skupiny.
Komu ide o pacienta?
V memorande s ministerstvom, ktorým LOZ spečatil úspech a presadil tak platový automat, sa slovo pacient spomína z celkového počtu viac než 10 000 slov presne 11 krát, a aj to len v súvislosti so stanovením maximálneho počtu pacientov na jedného lekára. Slovo mzda je spomenuté takmer 100 krát.
Možno niekto odbije rácio tohto textu konštatovaním, že kým lekárom ide o svoje platy, finančným skupinám ide zase o zisk. Ale komu ide o pacienta?
Odbory všade na svete majú hlavnú úlohu riešiť pracovné podmienky svojich členov. Je to ich bazálna činnosť. Nie je ich úlohou riešiť spokojnosť zákazníkov, klientov či v tomto prípade pacientov.
Súkromníka to však musí zaujímať primárne, nakoľko bez spokojnosti pacientov či zákazníkov žiadny zisk na konci dňa nevytvorí. A skrachuje, pretože súkromníka na rozdiel od štátnych nemocníc nepríde štát zachrániť z dlhov, ktoré vytvorili.
Otvorene to roky priznávame. Aj vďaka zisku je tu motivácia napĺňať potreby pacientov a poistencov, ktorí naše služby a prínos oceňujú – či už je to v nemocniciach alebo v poisťovni.