Dáta za rok 2025 ukazujú, že niektoré nemocnice sú v systéme stále zvýhodňované.
Nová analýza Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za rok 2025 prináša na prvý pohľad celkom povzbudivý obraz: rozdiely vo financovaní nemocníc sa oproti roku 2024 trochu zmenšili. O spravodlivom systéme financovania však stále hovoriť nemôžeme.
Za rovnaký výkon totiž nemocnice naďalej dostávajú výrazne odlišné úhrady. Štátne nemocnice inkasovali v priemere 3 709 eur na normalizovanú hospitalizáciu, zatiaľ čo nemocnice Agelu 3 414 eur, nemocnice Penty 3 324 eur a nemocnice vo vlastníctve VÚC iba 3 082 eur. To znamená, že štátne nemocnice dostávali za rovnaký výkon v priemere o 12 % viac než nemocnice Penty.
Pozitívnou správou je, že rozdiel medzi verejnými a súkromnými nemocnicami sa predsa len znížil. Kým v roku 2024 mali verejné nemocnice v priemere o 8,8 percenta vyššie úhrady než súkromné, v roku 2025 tento rozdiel klesol na 7,4 percenta. Väčšina kategórií nemocníc sa v roku 2025 priblížila k celonárodnému priemeru, výnimkou boli nemocnice Agelu, ktoré boli ešte v roku 2024 takmer na priemere, no vlani sa dostali mierne pod neho. Systém sa teda čiastočne vyrovnal, no ani zďaleka ešte nemožno hovoriť o spravodlivom financovaní.
Ďalším pozitívnom je, že najväčší posun zaznamenali tie nemocnice, ktoré boli v roku 2024 platené najslabšie. Nemocnice VÚC sa posunuli z úrovne mínus 16,1 percenta na mínus 12,5 percenta, takže si síce polepšili, ale stále výrazne zaostávajú. Posun vidno aj pri nemocniciach Penty, ktoré sa dostali z mínus 12,8 percenta na mínus 5,7 percenta. Urobili teda krok smerom k priemeru, no stále zostávajú pod úrovňou nemocníc Agelu.
Zaujímavý je aj hypotetický pohľad na systém ako celok. Keby boli všetky nemocnice v roku 2025 platené úplne rovnako, teda podľa celonárodnej priemernej úhrady, štátne nemocnice by dostali o 71 miliónov eur menej. Tieto peniaze by sa následne presunuli do ostatných skupín nemocníc: 28 miliónov eur by smerovalo do nemocníc VÚC, 20 miliónov do nemocníc Penty, 9 miliónov do iných verejných nemocníc, 7 miliónov do nemocníc Agelu a 7 miliónov do iných súkromných nemocníc.
Najväčšou finančnou záťažou slovenského zdravotníctva však zostávajú štátne nemocnice. Napriek tomu, že dostávajú jednoznačne najvyššie úhrady, aj tak vytvorili ďalšiu stratu vo výške 230 miliónov eur. Ich celkový dlh tak opäť presahuje jednu miliardu eur. Ak by štátne nemocnice nemali vytvárať stratu, potrebovali by za každú hospitalizáciu dostať ešte o 600 eur viac, teda viac než 4300 eur. To je o 30 percent viac za rovnaký výkon, než dostávali nemocnice Penty, ktoré nielenže stratu netvorili, ale dosahovali zisk. Výnimkou bola Nemocnica Bory, ktorá bola v roku 2025 ešte stále v nábehovom režime.
Zaujímavý obraz ponúka aj pohľad podľa jednotlivých zdravotných poisťovní. Opätovne sa ukazuje, že krížové vlastníctvo je zástupný problém a nemá dopad na financovanie nemocníc. Štátne nemocnice totiž neplatí najlepšie štátna VŠZP, ale súkromná Dôvera. A naopak, nemocnice Penty nedostávajú najvyššie úhrady od Dôvery, ale od štátnej VŠZP. Pozornosť si však zaslúži zdravotná poisťovňa Union, ktorá pri štyroch zo šiestich kategórií nemocníc nakupuje starostlivosť výrazne efektívnejšie, a teda lacnejšie, než zvyšné dve poisťovne. Naopak VŠZP platí nemocnice Agelu na úrovni veľkých štátnych nemocníc, čo vyvoláva otázky o efektívnosti takéhoto nákupu.
Na záver si treba upratať v jednej dôležitej veci: v dátach. V mediálnom priestore sa totiž začína šíriť príbeh, podľa ktorého má vraj každý „svoje čísla“ a každý si z nich vyberá to, čo sa mu hodí. To znemožňuje viesť akúkoľvek serióznu diskusiu. Preto tri jednoduché fakty:
Po prvé, Penta nemá žiadne vlastné dáta. Nepracujeme s internými číslami či tabuľkami. Interpretujeme výlučne údaje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý ich konečne začal zverejňovať na kvartálnej báze.
Po druhé, NKÚ doteraz neprišiel s porovnateľnou dátovou analýzou. V médiách síce zaznievajú silné výroky, no bez zverejnenia akýchkoľvek konkrétnych čísel, o ktorých by sa dalo vecne debatovať. Bez dát totiž zostávajú aj tie najhlasnejšie tvrdenia len prázdnymi politickými posolstvami.
Niektorým aktérom verejnej diskusie údaje ÚDZS jednoducho nezapadajú do príbehu, ktorý si už vopred nastavili. A tak namiesto práce s číslami prichádza zahmlievanie, polopravdy a snaha spraviť z jasnej témy neprehľadný spor. O to dôležitejšie je vrátiť sa k zdrojom a pozerať sa na konkrétne dáta. Analýzy s presnými číslami, aké zverejňuje ÚDZS, budete na stránkach NKÚ hľadať márne, ale najrozumnejšie bude, ak to skúsite a presvedčíte sa sami.